Môj profil 
Predplatné
Druhou chybou bola amatérska kampaň, ktorá sa vybíjala na prvých dvoch referendových otázkach a k najpodstatnejšej téme, tretej otázke o predčasnej sexualizácii detí a zhubnému vplyvu gender ideológie na ich vývoj, sa aliancia ani nedostala. Prvá otázka už je upravená v ústave. Medzi referendovými otázkami takpovediac zostala visieť, lebo keď sa začali zbierať podpisy na petíciu za jeho vyhlásenie, ešte táto ústavná úprava neexistovala. Druha otázka zas nikoho nezaujíma. Podvedome každý dúfa, že nie jeho deti budú tie adoptované. Až tretia otázka, ktorá chráni deti pred zhubnou ideológiou, bola relevantná a mala potenciál zjednotiť všetkých, či pravicových, ľavicových, veriacich, neveriacich, proruských, proamerických. Väčšina ľudí má deti a je ochotná pre ne urobiť maximum. Miesto toho sa témou stali adopcie detí homosexuálmi. Aliancia urobila z homosexuálov strašiaka a vrátilo sa jej to tak, že liberálne mainstreamové médiá ju ľahko vykreslili ako nenávistnú, ktorá upiera iným práva a obmedzuje ich.
Výsledkom bolo, že nie len sekulárna spoločnosť, ale ani skutočne veriaci ľudia, ktorí podľahli tejto mediálnej kampani nešli hlasovať, lebo tí sú poslední, ktorí chcú niekoho obmedzovať alebo mu upierať práva. Voliť nešli ani tí, ktorým sú tieto veci ľahostajné a tých bola väčšina.
Téma je tiež komplikovaná. Nie je jednoduchá na vysvetľovanie. O tom hovoril aj prieskum pred referendom, ktorý signalizoval, že ľudia s nižším vzdelaním sa neplánujú referenda zúčastniť.
Skupina aktivistov LGBTI výsledok pochopila nesprávne… To, že 80 % ľudí k urnám neprišlo, si vysvetlili tak, že títo ľudia schvaľujú ich konanie a požiadavky. Sebavedomie sa im zdvihlo a začali napínať svaly. Ich požiadavky sa za tie dva dni namnožili tempom, že to človek nestíha ani registrovať. Od čo najrýchlejšieho zavedenia partnerstiev rovnakopohlavných párov až po odluku cirkvi od štátu. Do redakcie nám začali chodiť maily od vulgárnych až po sofistikované, všetky však s cieľom zastrašiť nás a donútiť neiformovať o negatívnych stránkach homosexuálneho životného štýlu. Homoaktivisti sa však mýlia. Možno je odpor voči ich agende dnes slabý, ale podpora ich požiadaviek je ešte na nižšej úrovni a pri najbližšej príležitosti sa to prejaví a oni budú musieť zase zostúpiť na zem.
Škoda teda nezvládnutej kampane, škoda ľahostajnosti a lenivosti. Mnohí ľudia už dnes ľutujú, že v sobotu si nedali tu námahu a neprešli sa do referendových miestností.
Tých, čo tak urobili, však bolo skoro milión a to zďaleka nie je zanedbateľné množstvo. Na pochode za život v Košiciach bolo 80.000 ľudí, petíciu podpísalo viac ako 400.000 ľudí a teraz prišlo vyjadriť svoj jasný názor 950.000 ľudí. Títo ľudia sú aktívni. Nedali sa opiť rožkom. Prekukli protireferendovú kampaň médií, ktoré sa museli odhaliť a postaviť sa jednoznačne proti rodinným hodnotám. Tento milión ľudí sa vymanil spod ich vplyvu. Tento milión ľudí médiá stratili a už naň nebudú mať vplyv. Tento milión ľudí, pri momentálnej volebnej účasti, ktorá sa pohybuje pod šesťdesiat percent, znamená tretinu voličského elektorátu.
Referendová kampaň mala aj ďalšie pozitíva. Do prípravy referenda sa zapojilo niekoľko tisíc prevažne mladých ľudí z ktorých časom vyrastie angažovaná spoločnosť. Vytvorila sa široko akceptovateľná platforma, ktorá sa môže pretaviť do politickej strany, ktorá by mohla zjednotiť pravicu. Aktivisti za rodinné hodnoty pristáli nohami na zemi. Množstvo ľudí bolo informovaných o prichádzajúcich hrozbách atď.
Dnes sú podporovatelia referenda demoralizovaní a zaskočení, ale nemusia si zúfať. Zdravá stránka človeka sa nakoniec zobudí a prejaví. Škoda len, že musíme zájsť až tak ďaleko, aby spoločnosť pocítila dôsledky svojej dnešnej ľahostajnosti až na svojej koži.
Ján Kurbeľ
.JPG)
