Jalal Suleiman: „Cynický Západ nezruší sankcie uvalené na Sýriu ani počas epidémie koronavírusu“

Bratislava 6. apríla 2020 (HSP/Foto:Archív)

Kým vlani celý svet s napätím sledoval, ako sa vyvíjajú udalosti v Sýrii, dnes titulné stránky svetových médií a hlavný priestor televíznych a rozhlasových relácií je venovaný pandémii koronavírusu. Iba občas v médiách niekto spomenie, že sa v Sýrii ešte stale bojuje. Čo sa tam vlastne deje? Viac razy sa vyhlasovali prímeria, boli podpísané viaceré dohody, ale sýrske územie dodnes okupujú cudzie jednotky a pokračujú boje s teroristami

O súčasnej situácii v Sýrii, možných riešeniach konfliktu, o ukončení vojny a okupácie sýrskeho územia sme sa porozprávali s človekom, ktorý dianie v Sýrii pozná najlepšie, so Sýrčanom, ktorý dlhodobo žije na Slovensku, ale často navštevuje Sýriu – s Jalalom Suleimanom. Položili sme mu niekoľko otázok a snažili sme sa odpovedať na otázku, kedy v Sýrii zavládne mier…

V období koronavírusu dnes média príliš nekomentujú aktuálnu situáciu v Sýrii. Čo sa tam vlastne deje?

Áno, správa číslo jedna nie len na Slovensku, ale aj na celom svete je koronavírus a jeho šírenie. Je to logické, lebo ľudia sa zaujímajú najprv o to, čo sa ich výsostne týka a záujem médii hlavného prúdu a ich majiteľov je v tom, aby udržali tému epidémie čo najdlhšie. Najhorúcejšou udalosťou v Sýrii v novom roku sa stala otázka oslobodenia provincie Idlib, ktorá koncom minulého roku bola celá pod kontrolou rôznych teroristických organizácii s viac ako 35 tisícami  ozbrojencov a s výdatnou podporou Turecka na čele s prezidentom Recepom Tayyipom  Erdoganom. V tejto oblasti prímerie zabezpečila iba dohoda z Astany a následná prítomnosť ruských a tureckých pozorovacích misii, keď Turci kontrolovali situáciu vo vnútri regiónu a Rusi na jeho hraniciach.

Čo sa zmenilo, povedzme, od začiatku tohto roka?

V januári tohto roku pre Sýriu bolo jasne, že pre dennodenne porušenia prímeria zo strany teroristov a turecké nedodržanie dohody, je stav neudržateľný. Sýrska armáda viedla frontálny útok proti teroristom a oslobodila v priebehu februára takmer polovicu územia regiónu Idlib, súčasťou ktorého je medzinárodná diaľnica spájajúca druhé najväčšie mesto v Sýrii t.j. Aleppo s ostatnými mestami v Sýrii. Počas bojov utrpeli ozbrojenci veľké straty a Sýrska armáda sa dostala do stretu s tureckými jednotkami, ktoré dorazili na pomoc ozbrojencom, a zahynulo veľa tureckých vojakov, smrť ktorých Recep Tayyip Erdogan nedokázal ospravedlniť na domácej pôde. Turecko priznalo smrť 82 vojakov a začalo sa vyhrážať Sýrii komplexnou vojnou. No pod tlakom udalostí 6. marca podpísal turecký prezident Recep Tayyip Erdogan s ruským prezidentom Vladimírom Putinom v Moskve dodatok k dohode v Astane, na základe ktorej Turecko uznalo faktický stav veci a tým vzniklo ďalšie prímerie.

Zlepšila sa situácia aspoň trochu po podpísaní tohto dodatku?

Tento dodatok sa nerešpektuje zo strany Turecka, čo môže znamenať ďalšiu eskaláciu napätia a snahy Damasku oslobodiť zvyšok územia regiónu Idlib od teroristických skupín. Turecko opäť nedodržuje dohodu, podľa ktorej sa mali ozbrojenci  stiahnuť 6 km južnejšie a takisto 6 km severnejšie od cesty M4, prechádzajúcej uprostred územia, ktoré zostalo pod kontrolou ozbrojencov. Osobné si myslím, že nepotrvá dlho a opäť sa sýrske jednotky pokúsia oslobodiť zvyšok územia regiónu Idlib.

Akým spôsobom by sa podarilo nastoliť mier v Sýrii? Čo by sa malo uskutočniť?

Mier v Sýrii za súčasných podmienok je možné nastoliť iba prostredníctvom mierovej dohody.  Tá dohoda nie je medzi Sýriou a teroristami, ale má byť dodržaná dohoda o urovnaní pomerov vo vzťahoch medzi Sýriou a tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, ktorá má zabezpečiť, aby Turecko prestalo pomáhať ozbrojencom a zasahovať do vnútorných záležitosti Sýrie a tiež zabezpečiť odchod všetkých cudzích vojsk zo Sýrie, ktoré sú na jej území nelegitímne. K tomu je nevyhnutná prítomnosť vôle zainteresovaných, t. j. Turecka a Spojených štátov amerických, aby nezasahovali do vnútorných záležitostí Sýrie. Recep Tayyip Erdogan tak ľahko k tomu kroku nepristúpi. Tento pán sa správa, ako by bol osmanským sultánom a k tomu správaniu bol pritlačený. Jeho limity sú už každému jasne. Do bitky proti sýrskej armáde s výdatnou podporou ruskej armády nedokázal Recep Tayyip Erdogan naverbovať svojich partnerov v Severoatlantickej aliancii na čele s USA.

Ako hodnotíte konanie Ruska a účasť ruského vojenského kontingentu a odborníkov v Sýrii?

Treba ihneď povedať, že sa prítomnosť ruských vojakov na sýrskom území uskutočňuje v súlade s medzinárodným pravom. Armáda Ruskej federácie je na sýrskom území na základe pozvania legitímnej sýrskej vlády, parlamentu a prezidenta Sýrie. V tejto súvislosti by som chcel citovať slova gréckokatolíckeho biskupa Arbasha počas jeho návštevy na Slovensku, keď pripomenul, že pápež František vyzval veriacich, aby rok 2015 bol rokom modlitieb za mier v Sýrii, a stalo sa, že na konci roku 2015 Boh tie modlitby vypočul. Takto vnímajú Sýrčania aj prítomnosť ruských vojsk a správajú sa k ruským vojakom presne tak, ako sa má spravať ku svojim partnerom pri oslobodzovaní svojho územia. Nie som vojenský expert, aby mohol som hodnotiť bojovú vyspelosť vojakov a odborníkov ruských jednotiek v Sýrii, ale výsledky a vývoj v Sýrii po ich príchode dokazujú profesionalitu a zdatnosť ruských vojenských jednotiek.

Čo vlastne v Sýrii robia americké jednotky? Proti teroristom nebojujú, ale podľa ich slov, strážia ropné náleziská pred teroristami. Pred ktorými teroristami strážia a čo vlastne robia?

Prítomnosť jednotiek Spojených štátov amerických na sýrskom území je nelegitímna bez ohľadu na to, čo tam robia. Nik ich nepozval a ani bezpečnostná rada OSN neschválila ich prítomnosť na území Sýrskej arabskej republiky. Tam, kde sa dnes nachádzajú, na východnej strane Eufratu, sa nenachádzajú žiadne teroristické oddiely a ak áno, tak sú vo výcvikových táborov samotných Spojených štátov amerických. Jednotky nič nestrážia, ale kradnú. Áno, kradnú sýrsku ropu. Tu sa vyskytuje otázka, že čo to je za veľmoc, dokonca superveľmoc, ktorá zabíja ľudí dronmi, ako to urobila začiatkom roka v prípade iránskeho predstaviteľa Sulejmaniho, a kradne ropu? Toto dokazuje arogantne zbojnícke sa správanie štátu, ktorý stráca pozíciu superveľmoci.

Aké zámery sleduje Ankara? Stará nevraživosť Turecka voči Kurdom je známa, ale načo sa Ankara zamiešala do diania v Sýrii, čo tam robia turecké vojska?

Postoj Erdoganovho Turecka v Sýrii sa vyvíjal následkom farebných revolúcii, ktoré prebehli v severnej Afrike a na Blízkom východe pod názvom Arabská jar. Na začiatku Recep Tayyip Erdogan vehementne podporoval moslimské bratstvo v Egypte a následne aj v Sýrii. Politická  strana Recepa Tayyipa Erdogana – Strana spravodlivosti a rozvoja sa považuje za najsilnejšiu stranu moslimského bratstva, kde politický islam zohráva hlavnú úlohu v ideológii týchto strán. Po eskalácii revolty v Sýrii smerom k ozbrojenému stretu začalo  Erdoganové Turecko výdatné podporovať rôzne ozbrojene skupiny. Po porážke Islamského štátu zostali v Sýrii iba Tureckom podporované rôzne malé teroristické skupinky. Recep Tayyip Erdogan, ktorý pochopil už pred desiatymi rokmi, že Turecko nemá miesto v EÚ, tak sa začal správať k susedom v duchu osmanských sultánov zo všetkými nárokmi, ktoré k tomu patria.

Turci údajne v Sýrii otvárajú turecké školy, podnikajú aj ďalšie opatrenia. Čo tým sledujú a akým spôsobom by turecké vojska podarilo „odprevadiť domov?“

Reálne turecké jednotky sú prítomne na Sýrskom území v rôznych regiónoch. Ich prítomnosť je odôvodnená tým, že sa obávajú kurdských milícii, najmä tých, ktoré sú v Turecku zakázané. Lenže ich argument neobstojí pravé preto, lebo na tých okupovaných územiach Turci sa správajú tak, ako keby chceli tie územia nakoniec anektovať. V Jarabulse, napríklad, je turecka pobočka pošty, na budove ktorej povieva turecka vlajka a vlajka sýrskych ozbrojencov. V Afrine to iste, sú všade prítomne nadpisy v oboch jazykoch, teda v arabčine a turečtine. V meste Ezaz je škola, v ktorej učia len po turecký. Teda Turecko Recepa Tayyipa Erdogana si nerobí len územne nároky a obhajuje ich rôznymi mapami z Osmanských čias, ale robí aj kultúrne a sociálne nároky.

Európska únia uvalila na Sýriu sankcie. Mnohí naši čitatelia vlastne ani nevedia prečo – kvôli Assadovi alebo sú aj ďalšie príčiny? Prečo EÚ nechce zrušiť sankcie voči Sýrii ani v období pandémie koronavírusu?

Sankcie proti Sýrii vznikli rafinovaným spôsobom. Najprv Európska únia uvalila na 6 mesiacov embargo na všetky strány konfliktu, teda na legitímnu Sýrsku vládu a ozbrojencov. Následne po uplynutí šiestich mesiacov, počas ktorých bola legitímna vláda obvinená bez dôkazov z takzvaného barbarstva voči vlastnému obyvateľstvu, tak zo sankcií boli vyňatí ozbrojenci a tie sankcie voči Sýrii stále predlžovali a aj s tvrdšími opatreniami.

Hovorí sa vôbec na pôde EÚ o zrušení sankcií voči Sýrii? Ako to dosiahnuť?

Dnes sa na pôde európskeho parlamentu hovorí o zrušení sankcií. Poslanci komunistických strán rôznych krajín a strán zelených nastoľujú tuto otázku. Zo slovenských europoslancov, mám informácie, že sa europoslanec Miroslav Radačovský aktívne angažuje v tejto veci. Sýria je už takmer desaťročie sužovaná vojnou proti terorizmu, navyše dnes musí čeliť nesmierne ťažkej  epidémii COVID-19, a to nielen zo známych dôvodov, s ktorými zápasí celý svet, ale najmä preto, lebo je pod nelegitímnym až barbarským embargom, ktoré žiadna medzinárodná organizácia neschválila. Cynický Západ, konkrétne EÚ, pokrytecky a sadisticky odmieta zrušiť sankcie, uvalené na Sýriu, čo i len dočasne, čo svedčí o tom, že Západu na obyčajných ľuďoch vôbec, ale vôbec nezáleží. Dôkazy sú aj v tom, ako sa EÚ správa voči európskym krajinám, najviac postihnutým koronavírusom počas tejto epidémie.

Zhováral sa Eugen Rusnák