Ja na brata, brat na mňa. Prinášame vám ukážku z pripravovanej 9. knihy Jozefa Mikloška Strieborna ruža

Bratislava 12. novembra 2020 (HSP/Foto: JM)

Celý život sa podľa vlastných slov hrabe v zabudnutých spomienkach. Napísal už osem zaujímavých kníh. Na pracovnom stole je aktuálne jeho deviata kniha, ktorá opäť sľubuje pútavé čítanie príbehov z každodenného života. Prinášame vám druhú exkluzívnu ukážku z pripravovanej knihy Jozefa Mikloška Strieborná ruža s názvom Ja na brata, brat na mňa

Ja na brata, brat na mňa (začal Caco – Jozef, Dede – Marián kontroval)

Čo robíš s 80-kou na krku?

Najradšej nič. Keď niečo treba vybaviť, vybavím to a potom zasa nerobím nič.

Čo si jedol doma, keď si bol malý?

Mama bola chorá, nemala čas na varenie. Kto bol lenivý, zostal hladný. Ja som často  jedol mastný chleba s cibuľou.

Čo rád ješ? Čo si vieš navariť?

Čo mi dajú, jedlo ma nezaujíma. Navarím si čaj a jem chleba.

Čo ti najviac chutí?

V Chorvátsku nám ponúkli morské príšery, dali sme si vyprážaný syr.

Bol si výborný brankár. Za koho si hral?

V Nitre stavali kúpených, odišiel som do Zbehov, tata vybavil prestup. Za pol sezóny sme dostali len päť gólov, jeden doma. V Myjave ma nemohli prekonať. Postranný rozhodca z Trnavy ma pre Malatinského zapísal do cestovného poriadku.

Čakali sme, že príde Tatra 603 s trnavskou značkou.

Postrannému asi vypadlo t a dôležitú stranu z cestovného poriadku využil ináč. Mame som povedal, aby sa nenaľakala, keď pred nami zastaví čierne auto, nebudú to eštébaci. Tí pred nami neraz zastavili, ale na šíbrov z Trnavy čakám doteraz.

Prečo exmajster kraja teraz hráva pingpong s drevenou raketou?

Keď mi to búcha, počas hry nezaspím. So špongiou by som zaspal.

Čo robíš celý deň?

Manželka vraví, že za 50 rokov manželstva som 48 nebol doma. Ráno naštartujem a na obed som doma.

Prečo je manželstvo sviatosť?

Aby ti žena neušla.

Komu fandíš vo futbale a v hokeji?

Kvôli tatovi AC Nitra – aby sa neobrátil v hrobe.

V garáži máš krásny poriadok, všetko si opravíš. Nemôžeš prísť aj k nám?

Nemám času, musím vybavovať.

V kostole si vždy zanietene spieval. Akú pieseň máš najradšej?

Keď ma prídeš navštíviť, zaspievam  5 verš z piesne č. 238:. „Aké dary priniesť máme?“

Pamätáš sa na majstrovstvá Slovenska v atletike na Slovane?

Tata nám na týždeň dával 50 korún, v tom bolo 28 na 4 polovičné osobné vlakové lístky. Každý teda dostal 11 korún, s tým musel vyžiť. Na majstrovstvách som ti kúpil za 5 korún tvrdú čokoládu, aby si mal energiu. Čokoládu si zožral a neskočil si v skoku o žrdi základnú výšku.

Čo si spomenieš o starej mame a starom apovi?

Keď po smrti starého apu som po dlhej príprave jeho hrobu starú mamu na vozíku tam na Dušičky zaniesol, povedala: „Ondrej Kutlík, chudobný hrob máš“.

Mám zaplatený hrob vo Svätom Jure. Kde budeš ty oddychovať?

Niekde sa miesto nájde. Na promóciu dcéry som jej daroval hrobové miesto. Povzdychla si: „Iní darujú byt, auto, cestu do Ňujorku…“ Na jej hrobe je tabuľa s iným menom. Keby si zmenila meno, mala by to lacnejšie.

Aké máš hobby vo voľnom čase?

Nemám voľný čas.

Si zdravý? Čo na to hovorí tvoja dcéra lekárka?

Mám od nej potvrdenie, že na chorobu neumriem.

Spomínaš si na čas, keď si bol stavbyvedúci?

Pri kolaudácii domu bolo treba rýchlo preniesť záchod z poschodia na poschodie.

Moje heslo je venceremos a nonposeremos. Aké je Tvoje? 

Je zo života, platí aj v politike: „So sopľavým sa nenaješ, so sprostým nedohovoríš“.

Ako výborný brankár nemal si nejaké slávne meno?

Pepe je v Španielsku, Tete nemá nič s futbalom, Kaka je v Taliansku. Keke je slabé, pri Hehe by sa všetci smiali, takže som zostal Dede.

Máš rád v polievke celer?

Pripravujem sa napísať beceler. Keď ho napíšem, ty a Fero budete politické mŕtvoly. Kniha sa bude volať „Ako sme boli mŕtvi“.

Rád do nej napíšem úvod alebo záver.

Magnetofón mi cvakol vo vrecku,  Dedena myklo.

Dosť bolo rozkoše, teraz sa budem pýtať ja.

Nech sa páči, nezaručujem kontrolu originality odpovedí.

Kto ti dal meno Caco?

Mama. Keď som mal 2 roky, dal som ti meno Dede, slávni ľudia mávajú pred menom De. Keď Zbehy prehrali, bol si De-bakel, keď si prišiel neskoro domov, opýtal som sa De-sibil, niekedy aj bez si.

Kde bývaš a čo robíš každý deň?

Dokedy to potrebuješ vedieť?

Kedy si poslednýkrát klamal?

Ústa pravdy v Ríme to nezistili. Keď hovoríš vždy pravdu, nemusíš si nič pamätať.

Ak máš depresiu, čo robíš?

Depresiu nepoznám, mám stále kompresiu. Mám „nezničiteľnú dobrú náladu“, to povedali tí, ktorým to ide na nervy. 

Niečo veselé z pohrebu si nepamätáš?

Jeden farár na pohrebe povedal:  „Drahí zosnulí!“ Aj mŕtvy sa zasmial.

Čo ťa teší v penzii?

Keď neskoro vstanem, usporím raňajky.

Vieš, čo je to PíÁr?

Keď člen Pi-klubu pije na Áre.

Čo ťa posledne potešilo?

Po konferencii v Uhorskom Hradišti mi neznámy senior povedal. „Videl som vás v televízii“. Fakt, včera večer? „Nie pred 30 rokmi“.

Ako prorektor v Trnave si niečo nevyviedol?

Na slávnosti som vraj povedal: Vaša Spektadebilita a Hororabilita.

V Taliansku si pil víno?

Taliani majú asi 35 tisíc registrovaných vín, vyskúšal som asi 10%, veľa z nich bolo DOC alebo DOCG (Denominácia Originality Kontrolovaná a Garantovaná). Kamarát mi prezradil,  že „controllata“ nie je nikým a „garantita“ iba ním. Najlepšie je Il primitivo di Manduria.

Syn Dano študoval spev na Konzervatóriu Santa Cecilia v Ríme?

Aj s Mášou. Raz sa chcel stať v zbore sólistom, skočil do pauzy, ale dirigent na neho  tak pozrel, že zostal v tenoroch. Inokedy všetci spievali Rex, iba basy Sex.

Prečo píšeš knihy?

Keď ma odniekiaľ vyhodia, dopíšem knihu. Darmo čakám, že ma vyhodia, nemajú odkiaľ.

Aké máš problémy?

Kde je mobil, kde sú kľúče, ponožky, okuliare, technický preukaz. Celoštátne pátranie vec vyrieši, niekedy to trvá pár dní.

Všeličo si vyštudoval. Na aké štúdia teraz chodíš?

Chystám sa do vlasového, nechtového, kúpeľňového, pleťového, kuchynského, masážneho.

Čo je smutné?

Keď ťava kríva, keď v samoobsluhe zabudneš pin, keď vidíš roky neoprášenú knižnicu.

Niečo veselé nemáš?

Zvoní mi mobil. Keď ho nájdem, zdvihnem, manželka hľadá svoj z pevnej linky a pomýlila sa. Ak nedobehnem, zavolám späť, zdvihne manželka v druhej izbe, porozprávame sa, čo bude na obed. Jej mobil sa však stále hľadá. Stratila ho, má ho na ticho, alebo skapala baterka?

Si na Facebooku?

Kto tam nie je, napr. ty, ten neexistuje. Keď večer niečo napíšem, a to je každý deň, manželka z druhej izby zo synovej adresy kričí: „Čo to zasa píšeš?“

Nemáš niečo optimistické?

Karty sú rozdané. Aj keď sú zlé, treba s nimi hrať.

Prvú ukážku z knihy Strieborná ruža – Veselo v smutnom čase – si môžete prečítať TU.