Bratislava 28. decembra (TASR/HSP/Foto:TASR)

Vtedajší českí politici sa báli zúženého trhového priestoru

Pri rozdelení Československa nehrozil krvavý scenár ako v Juhoslávii, no obavy boli z vývoja po vzniku dvoch samostatných republík. Povedal pre TASR posledný premiér federálnej vlády Jan Stráský. „Báli sme sa o osud prebiehajúcej ekonomickej transformácie, ako sa zrealizujú jej jednotlivé kroky v odlišnom priestore dvoch krajín. Obávali sme sa aj zúženého trhového priestoru, hoci sme sa mohli ešte opierať o zotrvačnosť vnímania oboch nových štátov ako spoločnej federácie,“ konštatoval Stráský.

Rozdelením federácie len vyvrcholil vývoj, ktorý sa ťahal desaťročiami spolužitia Čechov a Slovákov. „Slováci mali neustále pocit nedostatku vlastnej identity a Čechom sa zdalo, že na spoločný štát doplácajú a nedostávajú za to vďaku,“ dodal Stráský. Podľa bývalého vicepremiéra československej vlády Miroslava Macka dôvodom rozpadu bolo aj samotné federatívne usporiadanie štátu. „Vo dvojici sa nedá rozhodovať hlasovaním. Platí známa zásada, že spolok tvorí aspoň trojica,“ vyhlásil pre TASR Macek.

Obaja českí expolitici sa zhodujú, že po diskusiách v roku 1992 bolo najhoršie riešenie zostať v spoločnom štáte. „Rozdelenie federácie bolo kvalitne prevedené rozhodnutie. Po 20 rokoch to napokon priznávajú aj jeho mnohí vtedajší odporcovia,“ upozornil Macek. Stráský tvrdí, že vznik samostatných republík nepriniesol obom stranám žiadne významné škody. „Istou historickou škvrnou zostane, že rozhodnutie rozdeliť Československo padlo v rámci úzkeho, hoci demokraticky reprezentatívneho politického grémia. Dnes si však myslím, že referendum o rozdelení federácie by bolo cestou do pekla,“ vyhlásil Stráský.

Česko i Slovensko sa za 20 rokov výrazne zmenili, no priamu súvislosť s rozdelením spoločného štátu to podľa Stráského nemá. V oboch krajinách však občania strácajú historickú pamäť a aj jazykovo sa pomaly vzďaľujú. „Susedmi vždy budeme. Odkedy sa však nehráme na jeden národ a na jeden štát, naše vzťahy sú, v tom najlepšom slova zmysle, susedské,“ uzavrel Stráský.

Podľa Michala Kováča najväčším problémom pri rokovaniach s Čechmi bola obava z Mečiara

Najväčším problémom pri rokovaniach s českou stranou o budúcom štátoprávnom usporiadaní Československa bola ich obava z Vladimíra Mečiara. Pre TASR to povedal prvý prezident novodobej Slovenskej republiky Michal Kováč.

“Najväčší problém bol – a to som sa dozvedel až o veľa rokov neskôr – obava z Mečiara. Pýtal som sa vtedajšieho predsedu vlády Stráského, prečo mu nevyhovuje konfederácia, veď právomoci oboch štátov budú rovnaké, akú výhodu z toho bude mať jedna alebo druhá strana? Žiadnu,” spomína Kováč. “Povedal, že mám pravdu, ale keď pôjdeme cestou konfederácie a začne sa na Slovensku realizovať politika, ktorá nebude ladiť s politikou NATO a medzinárodná verejnosť to bude vnímať ako odklon od hodnôt EÚ a NATO, tak ‘my budeme niesť zodpovednosť. Ani nie Mečiar, ani vy, ale my’. Ja som dostal toto vysvetlenie. Iné nemám,” dodal Kováč.

Reagoval aj na slová Vladimíra Mečiara, podľa ktorého českú a slovenskú delegáciu hneď na prvom rokovaní rozhádal práve Kováčov návrh na vytvorenie konfederácie. Predniesol ho v čase, keď Vladimír Mečiar s Václavom Klausom rokovali medzi štyrmi očami. “Nikdy to nedefinoval, nikdy sme sa o tom nerozprávali. Vystúpil s týmto návrhom a Česi mu povedali, že ak toto chceme, tak môžeme skončiť. Húska sa k tomu pripojil s tým, že môžeme skončiť ešte dnes. Keď sme sa s Klausom vrátili, našli sme už delegácie oddelené od seba, odmietali spolu rokovať s tým, že dnes to rozdelíme,” povedal Mečiar.

“Malo to trošku inú históriu, než akú predpokladá pán Mečiar. Ako predseda Federálneho zhromaždenia som cítil zodpovednosť za to, že musíme mať nejaké jednoznačné stanovisko v otázke štátoprávneho usporiadania. Obrátil som sa na pána Mečiara so žiadosťou, aby vytvoril nejakú pracovnú skupinu, ktorá vypracuje našu predstavu o konfederatívnom usporiadaní,” spomína Kováč.

“On odmietol. Že nepotrebujeme žiadne písomné materiály ani žiadnu diskusiu. Nevedel som ho nejako prinútiť, že potrebujeme stanovisko. Ale bol som pod tlakom, bol som v Prahe, kde ma oslovili z ODS. S tým, že kedy im dáme našu predstavu. Prisľúbil som, že nejakú predstavu im dáme. Ale nechcel som to robiť tak, aby o tom vedelo celé HZDS, respektíve, aby sa o tom dozvedel Mečiar,” dodal Kováč. Predstavu o podobe konfederácie potom vypracovali s Augustínom Mariánom Húskom s tým, že nebude oficiálna, ale v prípade potreby ju bude možné použiť.

“Vyjadrili sme tam základné myšlienky, že obidva štáty v konfederácii by mali mať medzinárodnoprávnu subjektivitu a že otázky obrany, meny a colnej politiky budú spoločné a všetky ostatné ekonomické otázky budú prenesené do právomoci republík. Tým pádom vyriešime aj otázku prezidentov, raz by to bol Slovák, raz Čech,” opísal Kováč podstatu návrhu.

Na rokovaní českej a slovenskej delegácie Kováč túto predstavu nepredniesol ako oficiálny návrh slovenskej strany, ale len ako tému do diskusie počas čakania na Mečiara s Klausom. “Ja som ju odovzdal podpredsedovi ODS Kovářovi. Keď sa začalo to prvé stretnutie, pán Mečiar s pánom Klausom si sadli pod strom,” spomína Kováč. “My ostatní sme ostali v budove. O čom sme sa tam mali baviť? Uplynula hodina a oni tam stále ešte sedeli a rokovali. Tak som sa rozhodol spolu s Mariánom Húskom a Milanom Kňažkom, že ich oboznámime s našou predstavou s tým, že to nie je oficiálna predstava, ale nás troch. Že s tým nejdeme na toto rokovanie v Brne. Takže sme pomaly vysvetľovali, čo myslíme pod medzinárodnoprávnou subjektivitou, ako to vidíme s obranou a podobne,” uzavrel Kováč.