Môj profil 
Predplatné
Bratislava 19. januára (TASR/HSP – Ilustrácia HSP)
Pozná Kalina matematiku? “Zatiaľ som len kandidát, rozhodnú poslanci”
Obidvaja kandidáti na post predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN), Juraj Kalina (nominant Smeru-SD) a František Mikloško, na ktorom sa zhodla opozícia, konštatujú, že vzhľadom na tajnosť voľby je rozhodnutie v rukách poslancov.
“Zatiaľ som len kandidát na tento post, rozhodnú v tajnej voľbe poslanci. Vážim si dôveru, ktorú mi prejavila strana Smer-SD,” povedal pre TASR Kalina, ktorý aktuálne pôsobí ako vedúci oddelenia digitalizácie dokumentov v Ústave pre štúdium totalitných režimov Českej republiky, v minulosti bol v ÚPN riaditeľom Sekcie sprístupňovania. “Necítim sa byť rivalom nikoho, ide mi o vec. Mojím cieľom je, aby ÚPN mohol pokračovať v úlohách, ktoré mu stanovuje zákon,” dodal Kalina.
To, o čom Kalina číta, zažíval Mikloško na vlastnej koži
O generáciu starší exposlanec František Mikloško zažil perzekúcie bývalého režimu na vlastnej koži. “Opozícia ma navrhla na post predsedu Správnej rady ÚPN. Ak by som bol zvolený, bolo by to zavŕšením všetkého toho, čo som pri mapovaní obetí komunizmu v minulosti robil,” povedal pre TASR Mikloško. “Je mi jasné, že v NR SR nakoniec rozhodne politická vôľa poslancov. Budem ju rešpektovať,” dodal.
Smer-SD 15. januára oficiálne predložil do Národnej rady návrh na kandidatúru Kalinu. “Má nespochybniteľné odborné aj morálne predpoklady na to, aby túto funkciu vykonával na vysokej úrovni,” konštatovala predsedníčka poslaneckého klubu Smeru-SD Jana Laššáková.
Výborné kompetencie majú podľa profilov obaja kandidáti
Kalina (1976) vyštudoval archeológiu a históriu na Univerzite Komenského v Bratislave. V roku 2003 pôsobil ako štátny radca v Sekcii edičných činností na Ministerstve spravodlivosti SR, v rokoch 2003 až 2009 v ÚPN v Sekcii sprístupňovania, kde získal pozíciu riaditeľa. Od roku 2009 je vedúcim oddelenia digitalizácie dokumentov v Ústave pre štúdium totalitných režimov Českej republiky a zároveň pracuje ako redaktor športu v TASR.
Bol odborným poradcom pri výrobe šiestich dokumentárnych filmov, je spoluautorom knihy Vojenské osobnosti československého odboja, publikoval o prenasledovaní bývalých príslušníkov RAF na Slovensku v časoch totality a o práci Sekcie sprístupňovania, ktorú v ÚPN viedol.
Mikloška navrhol listom v mene celej opozície predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský. “Opozícia sa v nadchádzajúcej voľbe zjednotila na podpore exposlanca Františka Mikloška. Kandidátom všetkých piatich klubov opozície je František Mikloško. Je to jediný kandidát, na ktorom sa celá opozícia zhodla,” povedal pre TASR poslanec KDH Pavol Abrhan.
Mikloško (1947) bol rokoch 1990-1992 predsedom Slovenskej národnej rady, v parlamente pôsobil nepretržite od 1. marca 1990 do júla 2010. Hoci bol jedným z najvplyvnejších politikov KDH, v roku 2008 sa rozhodol hnutie opustiť a spolu s Vladimírom Palkom založiť novú stranu Konzervatívni demokrati Slovenska (KDS). KDS však u voličov neuspelo. Mikloško dvakrát neúspešne kandidoval na post prezidenta SR a v minulom roku rovnako dvakrát neuspel pri voľbe predsedu ÚPN.
Laššáková začiatkom tohto roka pre TASR konštatovala, že v januári sa končí funkčné obdobie súčasného predsedu ÚPN Ivana Petranského a zákon vôbec nepočíta s alternatívou, že by ústav nejaký čas fungoval bez predsedu.
Ak by teda parlament nestihol zvoliť nového predsedu Správnej rady včas, vznikol by na ÚPN mimoriadne komplikovaný právny stav. Laššáková zároveň zdôraznila, že nový šéf ÚPN by mal byť zvolený v tajnej voľbe.
Poslancom Národnej rady SR sa 28. novembra 2012 ani v opakovanej voľbe nepodarilo zvoliť nového predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN). Rovnako ako v prvej voľbe 27. novembra, ani v novej voľbe nezískal žiaden z dvoch kandidátov nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. Františkovi Mikloškovi (vtedy bol kandidátom KDH, SDKÚ-DS a Mosta-Híd) odovzdalo hlas 63 členov snemovne (v prvej voľbe dostal 52), Michalovi Dzurjaninovi (nominant SaS) iba jeden (v prvej voľbe 12). Hlasovalo celkovo 144 poslancov.
Smer-SD, ktorý v novembri svojho kandidáta nepostavil, slovami Laššákovej formuloval ambíciu postaviť v januári 2013 vlastného kandidáta na túto funkciu.
.JPG)
.jpg)
