Na začiatku rozhovoru pre Parlamentní listy pripúšťa, že Izrael robí neprípustnú “okupačnú” politiku. Napriek tomu nie sú naňho uvalené sankcie ako v prípade Ruska, Iránu, Sýrie či KĽDR. Podľa Sanda nechcú západné krajiny k tomu pristúpiť kvôli postoju k židovskej otázke počas druhej svetovej vojny a tak “nevytvárajú väčší nátlak na Izrael hlavne kvôli holokaustu. Druhým problémom je sionistická loby vo Washingtone”.
Šlomo Sand však už sleduje na mladých, že so súčasnou politikou Izraela nesúhlasia a “hanbia” sa za ňu. Žije v Tel Avive, o ktorom vraví, že je to “síce dosť škaredé mesto, ale veľmi liberálne, otvorené a sekularizované”. Tu sa už príliš nehovorí o tesnom spojení pojmov Žid=Izrael. “Pre mňa je ale najdôležitejšie, že som izraelský občan. Avšak Izrael sám seba nedefinuje ako štát všetkých Izraelčanov, ale ako štát všetkých židov na svete. Taký štát pre mňa nie je skutočnou demokraciou, aj keby nikoho neokupoval,” vraví Sand.
Neskôr viacej rozvádza danú myšlienku: “Žiť v Izraeli ako žid je privilégium, ste človek prvej kategórie. To je dôvod, prečo nechcem byť žid v Izraeli. Chcem byť Izraelčanom.” Jednoducho odmieta, aby v nejakej krajine žili ľudia (či sú to moslimovia, katolíci či židia) ako občania prvej, druhej či dokonca tretej kategórie.
A dodáva ešte príklad: “Mám na univerzite študentov, palestínskych Arabov, ktorí sú občanmi Izraela. Hovoria hebrejsky ako ja, ako materinským jazykom. Chcú sa cítiť ako Izraelčania, ale štát Izrael ich nenechá, aby sa s ním identifikovali. Nemôžete sa stať židom bez viery, ale môžete sa vždy stať Izraelčanom.”
Šlomo Sand sa stal ateistom, preto už sám seba nepovažuje za Žida. Mnohí ho za to nenávidia. Kladie si však otázku, kto je viac Izraelčanom: Židia žijúci v zahraničí alebo on žijúci v Izraeli. “Kto je viac Izraelčanom? Ja, alebo sionisti z USA? Myslím si, že som viac Izraelčanom ako sionisti celého sveta,” odpovedá si.



















