Môj profil 
Predplatné
Jeruzalem 23. januára (TASR) – Izraelskí politici už dnes, deň po predčasných parlamentných voľbách, začali neoficiálne rokovať o možných variantoch vládnucej koalície, aj keď prezident Šimon Peres ešte zostavovaním vlády nikoho nepoveril.
Pravicové strany Likud (Jednota) a Jisrael bejtejnu (Izrael, náš domov), budú mať v izraelskom parlamente najpočetnejšie zastúpenie. Z predbežných výsledkov sčítania hlasov však vyplýva, že ľavicový a pravicový blok majú v 120-člennom parlamente rovnaký počet 60 kresiel, čo môže byť kľúčové pre vytváranie koalície, uviedla tlačová agentúra DPA.
Ústredná volebná komisia po sčítaní 99 percent hlasov oznámila, že spoločná kandidátska listina Likud-Jisrael Bejtejnu získala 31 hlasov, nasledovaná novou centristickou stranou Ješ atid (Existuje budúcnosť), ktorú bude v parlamente zastupovať 19 poslancov. Strana práce patriaca k ľavému stredu má zatiaľ 15 mandátov, čo je sklamanie pre jej líderku Šeli Jachimovičovú, ktorá dúfala, že ha-Avoda bude mať parlamente druhú najsilnejšiu pozíciu.
Keďže v Izraeli sa voľby konajú podľa pomerného systému, konečné výsledky, očakávané vo štvrtok, môžu túto situáciu ešte zmeniť, pretože vyšší počet hlasov odovzdaných pre jednu stranu môže spôsobiť odobratie poslaneckého mandátu inej strane.
Za najpravdepodobnejšieho kandidáta na funkciu sa považuje premiér Benjamin Netanjahu, ktorý sa v noci nadnes nechal počuť, že by chcel zostaviť čo najširšiu koaličnú vládu a dodal, že partneri už stanovili podmienky pre vstup do nej.
Jaakov Peri, budúci poslanec za stranu Ješ atid, však uviedol, že by bolo chybou myslieť si, že "sme už vstúpili do koalície. "To, čo je pre nás hlavné, sú naše sľuby dané voličom, nič iné," dodal. Vodca strany Jeir Lapid vyhlásil, že chcú zastupovať záujmy strednej vrstvy obyvateľstva.
Nemenovaný politik zo strany ha-Tnua (Hnutie) uviedol, že podmienkou tohto subjektu pre jeho účasť v koaličnej vláde je, aby sa vojenská služby povinne vzťahovala na všetkých občanov bez výnimiek, teda aj na ortodoxných židov.
Očakávania nenaplnila vo voľbách ani nová ultranacionalistická strana ha-Bajit ha-Jehudi (Židovský domov), ktorej predvolebné prieskumy predpovedali veľký úspech a napokon získala 11 mandátov – podobne ako náboženská strana Šas, tradičný partner v pravicových vládach.
Náboženská strana Jednotný judaizmus Tóry bude mať v 19. Knesete sedem poslancov a ha-Tnua bývalej ministerky zahraničných vecí Cipi Livniovej len šesť zástupcov.
Liberálna strana Merec zdvojnásobila počet svojich poslancov na šesť a tri arabské strany – Zjednotená arabská kandidátka, Demokratický front pre mier a rovnosť (Hadaš) a Národná demokratická rada (Balad) – budú zastúpené piatimi, štyrmi, resp. tromi poslancami.
Pre centristickú stranu Kadima (Vpred), ktorá sa vo voľbách v roku 2009 tešila z veľkého úspechu, boli voľby fiaskom, pretože hranicu potrebnú na vstup do parlamentu prekonala len veľmi tesne a v zákonodarnom zbore bude mať dvoch poslancov.
Izraelské denníky si dnes všímajú v prvom rade skutočnosť, že Likud nedosiahol stanovený cieľ, ktorým bolo získanie 42 poslaneckých mandátov, ale aj prekvapujúci výsledok Lapidovej strany. Tri arabské denníky vychádzajúce na Západnom brehu konštatujú, že "krehké víťazstvo" bude znamenať oslabenie Netanjahuovej pozície.
Palestínska samospráva dnes v reakcii na výsledok parlamentných volieb v Izraeli uviedla, že budúca izraelská vláda si bude musieť vybrať medzi mierom a nepretržitou patovou situáciou.
Hovorca palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása uviedol, že palestínske vedenie bude zaujímať postoj novej vlády k riešeniu o súžití dvoch štátov, zastaveniu budovania nových židovských osád a uznanie rezolúcie Valného zhromaždenia OSN, ktorým sa zmenil štatút palestínskych území a ktorá sa zmieňuje o Štáte Palestína v hraniciach z roku 1967 a s Jeruzalemom ako hlavným mestom. "Sme pripravení spolupracovať s akoukoľvek vládou Izraela, ktorá akceptuje tieto podmienky, opierajúce sa o medzinárodné rezolúcie.
.jpg)
.JPG)
