Ivan Korčok potvrdil úvahy v NATO o prípadnom vyslaní posíl aj na Slovensko. Kéry: Slovensko-americké cvičenie Saber Strike na území SR, ale aj plánovaný podpis dohody s USA je prilievaním oleja do ohňa

Bratislava 27. januára 2022 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)

V Severoatlantickej aliancii (NATO) uvažujú o prípadnom vyslaní posíl aj na Slovensko. Potvrdil to minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) po zahraničnom výbore v Národnej rade SR. Zdôraznil, že žiadne rozhodnutie urobené nebolo. O úvahách NATO informovala vo štvrtok britská stanica Sky News s tým, že po 1000 vojakov by mohlo byť vyslaných do Rumunska, Bulharska, Maďarska a na Slovensko

“To nie je požiadavka zo slovenskej strany, je to súčasť normálneho obranného plánovania v reakcii na vzniknutú situáciu,“ povedal minister.

Reklama

NATO sa má otázkou zaoberať v najbližších dňoch a týždňoch.

“Takéto vojenské štruktúry sú v Pobaltí, Poľsku a sú tam v reakcii na to, čo sa dialo v roku 2014. Keďže sme si mysleli, že nedôjde k takejto eskalácii ako v roku 2014, tak prítomnosť štruktúr NATO sa nebudovala ďalej,” uviedol.

Reklama

Korčok na štvrtkovom neoficiálnom rokovaní zahraničného výboru informoval štyroch prítomných poslancov o dianí na Ukrajine a jej hranici, prebiehajúcich diplomatických rokovaniach.

“Môj záver bol v tom, že situácia je naozaj napätá, ale riešiteľná. Musia byť však určite kroky k deeskalácii, musíme dostať zo stola reálnu hrozbu toho, že tu môže byť vykonaná vojenská akcia voči Ukrajine, toto je neakceptovateľné,” zhodnotil.

Zároveň vyzval opozíciu, aby sa jasne vyjadrila, kde stojí v potenciálnom konflikte.

Podpredseda parlamentu a člen Zahraničného výboru Národnej rady SR Milan Laurenčík (SaS) povedal, že na výbore ani stredajšom (26. 1.) zasadnutí Bezpečnostnej rady SR sa o úvahách o prípadnom vyslaní síl na územie SR nediskutovalo.

Prípadné vyslanie posíl aj na Slovensko je zatiaľ v rovine úvah. O vyslaní ďalších stoviek vojakov do východnej Európy uvažuje aj Spojené kráľovstvo – chce tak urobiť pred prípadnou inváziou Ruska na Ukrajinu, ktoré zhromaždilo popri ukrajinskej hranici desaťtisíce svojich vojakov a zbrane. Takáto misia sa podľa britskej stanice pod záštitou NATO uskutoční, len ak s tým bude súhlasiť všetkých 30 členských štátov aliancie – dokonca aj v prípade, že dotknuté krajiny nenasadia vlastných vojakov.

Moskva pred vyše mesiacom požiadala Spojené štáty a organizáciu NATO o rozsiahle bezpečnostné záruky vrátane toho, aby sa Aliancia nerozšírila o Ukrajinu.

Rusko v poslednom období blízko hraníc s Ukrajinou zhromaždilo približne 100.000 svojich vojakov, čo Západ považuje za možnú prípravu na inváziu na Ukrajinu. Spojené štáty a ich spojenci Rusku pohrozili, že ak zaútočí na Ukrajinu, zavedú proti nemu tvrdé sankcie. Rusko popiera, že plánuje Ukrajinu napadnúť.

Návrh na posilnenie NATO na východnej hranici je len jednou z alternatív

Návrh na prípadné posilnené spoločné pôsobenie ozbrojených síl členských krajín NATO v oblasti východnej hranice Aliancie je len jednou z možných alternatív vývoja situácie. Žiadne rozhodnutie o rozmiestnení zahraničných ozbrojených síl nebolo prijaté. V súvislosti s medializovanými diskusiami o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková. Dodala, že o akomkoľvek rozmiestnení cudzích ozbrojených síl na našom území rozhodujú príslušné ústavné orgány Slovenskej republiky.

Správu aktualizujeme.

Kéry apeluje na mierové riešenie, podľa Valáška treba ukázať jednotu

Predseda Zahraničného výboru Národnej rady SR Marián Kéry (Smer-SD) apeluje, aby Slovensko prispelo k upokojeniu situácie na Ukrajine a mierovému riešeniu. Uviedol to vo štvrtok potom, ako minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) odpovedal neverejne na pôde parlamentu na otázky štyroch prítomných členov výboru. Oficiálne výbor nebol uznášaniaschopný.

Nadchádzajúce slovensko-americké cvičenie Saber Strike na území SR, ale aj plánovaný podpis dohody s USA hodnotí Kéry ako prilievanie oleja do ohňa. Odmieta, že by vinníkom napätia bola iba Ruská federácia. Za neférové zo strany Aliancie považuje, že dáva Ukrajincom nádej na vstup do NATO.

Podpredseda parlamentu a člen výboru Juraj Blanár (Smer-SD) tvrdí, že vláda nehľadá konsenzus v zahraničnej politike, žiadneho zástupcu Smeru-SD podľa neho nepozvali na rokovanie Bezpečnostnej rady SR. Tiež považuje za neakceptovateľné, že na bezpečnostnú radu pozvali len jedného člena zahraničného výboru, Milana Laurenčíka (SaS). Korčoka žiada o pravidelné informovanie poslancov.

“Minister zahraničných vecí nás nepresvedčil o bezprostrednom ohrození bezpečnostnej situácie na Slovensku. Zdá sa nám, že to, čo vláda vytvára zasadnutiami Bezpečnostnej rady SR, je len kulisou na vytváranie nervozity v spoločnosti,“ zhodnotil Blanár.

Cieľom je podľa neho iba donútiť Slovákov, aby akceptovali obrannú dohodu SR s USA. Nepáči sa mu, že minister odmietol účasť slovenského veľvyslanca v Kyjeve na výbore.

Podpredsedu parlamentu a člena výboru Milana Laurenčíka prekvapilo, že väčšina poslancov napriek dôležitej téme na mimoriadne rokovanie neprišla. Dôvodom majú byť služobné cesty, choroby či karanténa.

Nezaradený poslanec Tomáš Valášek vidí ako pôvodcu napätia Rusko. “Ak chceme predísť vojne, ak nám záleží na mieri, musíme ukázať Ruskej federácii, že sme jednotní a odhodlaní pomôcť Ukrajine v prípade konfliktu dodávkami vojenskej techniky a inak,” zhodnotil. S poslancami Smeru sa zhodli na potrebe diplomacie a na existencii šance predísť konfliktu. Šance však vidia rôzne. Slabá účasť poslancov na výbore ho vzhľadom na vážnosť témy mrzí.