Irán – ruský spojenec a partner v Sýrii. Aktuálna situácia

Moskva/Teherán 14. novembra 2017 (HSP/Politikus/Foto:TASR/AP-Ronald Zak)

Na portáli Politikus Viktor Isajev publikoval článok venujúci sa vývoju rusko-iránskych vzťahov.

Irán vždy ležal v centre pozornosti zahraničnej politiky Ruska, dnes sa ruské vzťahy s Iránom dostávajú na novú úroveň, čoho dôkazom je aj posledná návšteva ruského prezidenta Vladimíra Putina v Iráne. Rozvíjanie vzájomných vzťahov je pochopiteľné – Irán patrí v regióne strednej Ázie k najdôležitejším geopolitickým hráčom, pričom disponuje mohutným nerastným bohatstvom. V Iráne sa nachádza 10 % svetových zásob ropy, v ťažbe ropy sa Irán nachádza na štvrtom mieste za Venezuelou, Saudskou Arábiou a Kanadou. Takisto sa v Iráne nachádza 20 % svetových zásob prírodného plynu. Poloha Iránu je nesmierne výhodná pre transport ropy a plynu v smere sever-juh i východ-západ. Irán má takmer 80 miliónov obyvateľov, netrpí demografickou krízou a jeho armáda patrí k najsilnejším vo svete. Irán sa stal kľúčovým faktorom centrálnoázijskej i svetovej politiky.

Za posledné dva roky sa rusko-iránske vzťahy pozitívne rozvinuli na dnešnú úroveň. Irán si udržal možnosť svojho atómového rozvoja a americko-izraelské plány na izoláciu Iránu sa skončili totálnym krachom. Irán sa stal dôležitým ekonomickým i politickým hráčom, čoraz viac štátov začína v Iráne investovať a Irán úspešne rozvíja svoje vzťahy s ázijskými krajinami. Rusko a Irán odmietajú sankčnú politiku USA a ich vzájomný obchod a úroveň vedeckej spolupráce sa rýchlo zvyšujú. Irán a Rusko, ktoré za Jeľcina zaviedlo na obchod s Iránom mnohé bariéry, znova našli spoločnú reč a obe krajiny úspešne odstraňujú prekážky, ktoré im bránia v slobodnom obchode.

Rusko-iránske partnerstvo sa rozvíja vo viacerých sférach – energetika (vrátane atómového výskumu), výskum vesmíru, vypúšťanie nových družíc, budovanie železníc, elektrifikácia a modernizácia Iránu, rozvoj poľnohospodárstva. Rozvíja sa spolupráca aj v oblasti ťažby ropy a plynu, kde Iránci ťažia s ruského know – how v oblasti technológií.

Rusko a Irán sa nachádzajú na rovnakej strane barikády v konflikte so Sýriou a obe krajiny otvorene podporujú sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Bez pomoci Ruska a Iránu by už dnes Sýria neexistovala, podľahla by zákernej chaotizácii zo strany USA. V Sýrii by zvíťazil  teroristický chaos, čo by nesmierne vyhovovalo najmä Američanom a Izraelu. Irán rovnako ako Rusko chápe, že NATO predstavuje vojenskú organizáciu, ktorá slúži záujmom USA a NATO predstavuje hrozbu všetkým suverénnym štátom, ktoré odmietajú poslúchať rozkazy z Washingtonu.

Irán sleduje pokusy NATO a Američanov etablovať sa v Iraku, Afganistane, v krajinách Perzského zálivu či znovu posilniť americký vplyv v Turecku a Pakistane. Spoločne s Ruskom Irán eliminuje  hrozbu americkej chaotizácie aj bývalých sovietskych stredoázijských republikách (Uzbekistan, Turkménsko, Tadžikistan, Kirgizsko) či Kaukazu. Irán otvorene podporuje šiítske zoskupenia v Afganistane a najmä v Libanone, kde rastúci potenciál Hizballáhu vyvoláva nervozitu u izraelských elít, iránsky vplyv sa presadzuje aj v Azerbajdžane, Arménsku a na Kaukaze, kde sa Američania takisto snažili ponoriť celý región do krvavej vojny. Azda najdôležitejšia je pomoc, ktorú Irán poskytol režimu Bašára Asada. Iránski dobrovoľníci výraznou mierou participovali na likvidácii ISIS a rôznych bánd umiernenej opozície, podporovanej USA. Irán takisto drží na uzde Kurdov, ktorých sa takisto Američania snažia zmeniť na svoju poslušnú zástupnú armádu, pomocou ktorej by presadzovali svoje záujmy v regióne.

Rusko a Irán si nerobia ilúzie o skutočných plánoch americkej zahraničnej politiky. Obe krajiny čoraz tesnejšie spolupracujú aj vo vojenskej oblasti, kde Irán získal výraznú ruskú pomoc, takže Američania si už absolútne netrúfajú voči Iránu zasahovať. Je len otázkou času, kedy Irán získa svoje prvé jadrové hlavice a zmení sa na skutočnú jadrovú veľmoc, čo ešte viac oslabí manévrovanie USA a Izraela. Pritom Irán už v minulosti jasne dokázal, že netrpí žiadnym sentimentom voči USA, iránske vojenské námorníctvo okamžite a rázne reaguje na narušenie svojich teritoriálnych vôd, o čom sa už viac krát mohli presvedčiť aj americkí námorníci, ktorých Iránci v minulosti minimálne dvakrát zajali a prepustili až po diplomatických rokovaniach s USA.

Viktor Isajev