Teherán, Karáči, New York 5. júla (HSP, TASR / Ilustrácia HSP)
Iránske revolučné gardy včera v rámci vojenského cvičenia odpálili viacero rakiet iránskej výroby, schopných zasiahnuť Izrael i americké ciele v regióne. Ich dolet sa pohybuje od 200 do 2000 kilometrov. V rámci prebiehajúcich manévrov zameraných na presnosť a účinnosť zbraňových systémov Irán plánuje vyskúšať pilotované aj bezpilotné bombardéry.
Afganistan včera obvinil pakistanskú armádu z raketových útokov, ktoré už niekoľko mesiacov smerujú na jeho územie. “Máme teraz dostatok dôkazov preukazujúcich, že rakety použité pri týchto útokoch patria pakistanskej armáde,” povedal hovorca afganského Národného bezpečnostného riaditeľstva v pondelok večer pre agentúru Reuters.
Vodcovia, ktorí poznajú úzkosť umierajúcich
Raketa a bezpilotné lietadlo je považované za “čistú zbraň”. Agresor sa nezašpiní. Nevidí tváre skrivené plačom nad mŕtvolami, nebrodí sa potokmi krvi. Vydá rozkaz, stisne tlačítko a večer ešte doma v pohode prečíta deťom rozprávku na dobrú noc. A práve v tom spočíva zverskosť týchto zbraní. Stredovekí rytieri neboli len nástrojmi na zabíjanie v rukách panovníka. Zoči-voči porazenému nepriateľovi si museli uctiť jeho statočnosť. Vo vojne bojovali, ale nevelebili ju. Krik umierajúcich im trhal uši a vedeli, čo je to bezmocnosť, keď sa márne pokúšate zastaviť krvácanie z krčnej tepny.
Američanom v prezidentských voľbách odjakživa záležalo na tom, aby prezident poznal vojnu z blízka. Nemusel byť vojnovým stratégom, musel však vidieť, akú farbu má krv a zažiť zdesenie boja. Vládlo presvedčenie, že len tak bude ochotný šetriť životy amerických vojakov a nepustí ich do nezmyselných konfliktov. Úzkosť, zdesenie, výčitky svedomia vojakov po reálnom boji sú jedinou zbraňou, ktorú máme proti nezmyselným vojnám.
Stávky sa prijímajú. Kto vetuje zákaz obchodu so zbraňami?
Dnes už na tom Američanom tak nezáleží. Svet je fascinovaný “čistými zbraňami”. Vo svete, kde budú čoskoro proti sebe bojovať automatizované systémy, a zomierať civilisti, kto povie dosť? Alebo vojna skončí, až keď sa minú rakety a bezpilotným lietadlám dôjde benzín?
V OSN tento týždeň rokujú o historicky prvej dohode na reguláciu obchodu so zbraňami. Samozrejme veľkí hráči si žiadajú výnimky. USA (čo iné sa dalo čakať od najväčšieho svetového exportéra), ale aj Sýria či Egypt presadzujú vyňatie munície z dohody, Čína nechce, aby zahrnuli strelné zbrane. Niekto ďalší bude chcieť tanky, iní ponorky a až napokon v dohode ostane iba zákaz obchodovania s gumipuškami. Pesimistický tón je na mieste. Vďaka iniciatíve USA presadili, že ktorýkoľvek zo štátov sveta môže dohodu vetovať a tým nenadobudne platnosť. Jeff Abramson, šéf hnutia za kontrolu zbraní smutne konštatuje: “Je absurdnou a smrtiacou realitou, že v súčasnosti máme celosvetové predpisy pokrývajúce obchod s ovocím a dinosaurími kosťami, nie však obchod so zbraňami a tankami.”