Mioskva 21. júna 2018 (HSP/yandex/Foto:TASR/AP-Virginia Mayo)
Portál zen.yandex.ru publikoval analýzu ohľadne možného vývoja na Donbase v prípade ukrajinského útoku.
Majstrovstvá sveta vo futbale 2018 v Rusku odštartovali a Ukrajinci dosiaľ nepodnikli žiadne kroky s cieľom ohroziť toto športové podujatie. Okrem tradičného ostreľovania a aktivít diverzných skupín na bojovej línii v Donecku a Luhansku k žiadnemu vyostreniu situácie dosiaľ neprišlo.
Príčin prečo k ukrajinskému útoku dosiaľ neprišlo je niekoľko:
Prvá príčina. Ruský prezident Vladimír Putin otvorene potvrdil, že v prípade eskalácie konfliktu na Donbase, Rusko príde Donecku a Luhansku na pomoc rovnako, ako v roku 2008 prišlo na pomoc Osetíncom, ktorých na americký príkaz napadli Gruzínci v čele so svojou prezidentskou bábkou Saakašvilim. Ruský prezident Vladimír Putin v interview doslovne uviedol, že v prípade ukrajinského útoku “štátnosť Ukrajiny sa skončí”. Keďže Ukrajinci rovnako ako Američania sa už stihli presvedčiť, že Putin svoje slová dodrží, dospeli Američania a Ukrajinci k názoru, že tieto Putinove slová treba brať vážne.
Druhá príčina. Rating Porošenka v rámci Ukrajiny. Tu je situácia o niečo zamotanejšia. Porošenko správne pochopil slová ruského prezidenta Putina a nezačal s útokom na Donbase, no Porošenko by značne potreboval zvýšiť svoj politický rating na Ukrajine. O ofenzíve voči Donecku a Luhansku samozrejme nerozhoduje Porošenko, ale Američania. Ale aj v prípade aj malého víťazstva na Donbase by sa Porošenkov rating v očiach frustrovaných Ukrajincov určite zvýšil, Ukrajinci sa stále snažia potýčky na bojovej línii označovať za ukrajinské víťazstvo. Porošenko však sníva o rýchlej, malej, ukrajinskej víťaznej vojne s malými stratami, ktorá by následne vyústila do politických rozhovorov a to by znamenalo že jeho pozícia na Ukrajine by sa posilnila – aj vo vzťahu k Američanom. Porošenko sa však obáva aj možnosti, že v prípade neúspechu by ho očakával osud rumunského diktátora Caucesca.
Tretia príčina. Ekonomika Ukrajiny. Ukrajinskí politici vidia, že ukrajinská ekonomika sa za 4 roky dostala do hlbokej krízy. Ukrajina stratila svoj priemysel, z krajiny uteká čoraz viac obyvateľov. Ak bude podobný trend na Ukrajine pokračovať aj naďalej a rozvinie sa Nord Stream a South Stream, Ukrajina stratí príjmy z tranzitu ropy a plynu cez svoje územie, zvýši to odstredivé tendencie na Ukrajine, podobnou cestou ako Doneck a Luhansk sa vyberú aj iné regióny, ktoré sa budú chcieť zbaviť centrálnej vlády v Kyjeve. Ukrajina sa rozpadne. Čo sa týka vedenia bojových operácii na východe Ukrajiny, podľa viacerých expertov, samotná Ukrajina nemá dostatočný ekonomický potenciál k tomu, aby dokázala viesť dlhšie trvajúcu vojnu proti Rusku.
Štvrtá príčina. Ukrajinské ozbrojené sily. Napriek silným vyhláseniam ukrajinských politikov a niektorých vysokých ukrajinských dôstojníkov je Ilovajsk a Debaľcevo stále v živej pamäti Ukrajincov. Američania už takmer 2 roky zvyšujú úroveň ukrajinskej armády a dúfajú, že počet mŕtvych Ukrajincov bude stále rásť. Čím viac Ukrajincov zahynie, tým viac sa zhoršia vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou a to má pre Američanov v dlhodobej perspektíve veľký význam. Ak by do prípadného konfliktu na východe ukrajinského územia nevstúpili priamo vojská NATO, ukrajinská armáda by nedokázala preraziť ani obranné línie doneckých a luhanských separatistov. V prípade rozšírenia vojenského konfliktu o NATO a Rusko by sme tu mali plnohodnotný svetový konflikt, ktorý by mal skôr či neskôr jadrové vyústenie.
Ak by Rusko nechalo Doneck a Luhansk napospas Ukrajincom a Američanom, znamenalo by to koniec ruskej existencie. Tlak voči Rusku zo strany USA by sa ešte viac zvýšil, Rusko by sa rozpadlo a zbytočné by bolo “Putinove zdvihnutie Ruska z kolien” v rokoch 1997 – 2004. To už mohli Rusi ukončiť svoju štátnosť tým, že by sa nechali poraziť konfliktom v Čečensku. Podobné úvahy o porážke Ruska sú však čisto teoretické, Rusko úspešne posilňuje svoje pozície, v posledných 10 -15 rokoch sme skôr svedkami úpadku USA.
Od roku 1991, kedy Američania za pomoci Gorbačova zničili ZSSR a krátkeho obdobia americkej totálnej dominancie a existencie jednopolárneho sveta (1991 – 2004) sme dnes svedkami postupného úpadku Pax Americana a vzniku multipolárneho sveta so všetkými, z tejto skutočnosti vyplývajúcimi dôsledkami.