V Idlibe bojujú proti sebe ruské/sovietske a turecké/západné zbrane

Idlib 18. februára 2020 (HSP/Topwar/Foto:Screenshot:YouTube)

Portál Topwar publikoval zaujímavý článok o ruských a tureckých zbraniach používaných v bojoch v severnej Sýrii. Tvrdé sýrske klimatické podmienky i bojové akcie preverili účinnosť ruských/sovietskych a tureckých/západných zbraní

Sýria sa po II. svetovej vojne ocitla vo sfére vplyvu ZSSR, takže kupovala množstvo sovietskych zbraní a neskôr ruských zbraní. Osobitnú pozornosť sýrska vláda venovala vždy rozvoju PVO a tankových vojsk. Sýrske PVO a tankové jednotky patrili spoločne s výsadkármi vždy k elite sýrskej armády.

Svojho času, od roku 1973 – 2011 sa Sýria nachádzala na 6 mieste vo svete v počte tankov. No občianska vojna v Sýrii priniesla so sebou kolosálne straty v radoch sýrskych tankových a motostreleckých vojsk. Tisícky zničených tankov, tisícky mŕtvych tankistov. Sýrske tankové vojská bojujúce podľa zastaralej koncepcie z polovice 20.storočia sa nedokázali v sýrskej občianskej vojne úspešne presadiť, rozpad sýrskej armády priviedol aj k výraznému zníženiu kvality servisných jednotiek sýrskych tankových vojsk, množstvo náhradných dielov bolo v prvej fáze konfliktu stratených, rozpadla sa aj členská základňa sýrskych vojenských mechanikov..

Ruskí inštruktori zachránili sýrske tankové vojská doslovne tesne pred kolapsom. Rusi naučili Sýrčanov modernému tankovému boju a participovali na modernizácii sýrskych T-72 a T-90, ktoré sa stali základom nových a moderných sýrskych tankových síl. Tieto tanky doplnili staršie T-55 i T-62 rôznych modifikácii, ktoré sa stále nachádzajú vo výzbroji sýrskych vládnych jednotiek, dodali chýbajúce náhradné diely a zreformovali sýrsky opravárenský zbor. Dnes modernizované T-72 predstavujú elitu sýrskych tankových vojsk.

V posledných mesiacoch sýrski tankisti úspešne zúžitkovali moderný výcvik ruských inštruktorov a bojujú aj v mestách, pričom zlepšili najmä kooperáciu s útočnými skupinami pechoty, ktoré poskytujú tankom nevyhnutnú obranu. K prudkému zníženiu strát v sýrskych tankových vojskách prišlo takmer okamžite po tom, ako začali Sýrčania na svoje tanky dodávať systémy aktívnej a pasívnej tankovej ochrany, ktoré Sýrčania takisto získali najmä z Ruska, niektoré pasívne systémy doplnkovej ochrany sú sýrskeho pôvodu. Protitankové rakety dodávané Západom a Tureckom vďaka doplnkovým systémom aktívnej i pasívnej ochrany výrazne stratili svoju účinnosť.

Najmodernejšie tanky má k dispozícii najmä znamenitá sýrska 25 divízia špeciálneho významu, známa pod názvom Tigri. Okrem sovietskych a ruských moderných tankov majú Sýrčania k dispozícii množstvo sovietskych BMP-1, BMP-2, BTR-50, BTR-152, Sýrčania získali aj ruské BTR-80. Delostrelecké systémy sýrskych ozbrojených síl sú takisto ruského alebo sovietskeho pôvodu a v sýrskom konflikte si tieto systémy vedú veľmi úspešne.

Sýrski vládni vojaci majú vďaka ruským a sovietskym zbraniam na svojom konte tisíce zlikvidovaných teroristov a vďaka ruským a sovietskym zbraniam zlomili ozbrojenú moc protiasadovských teroristov, ktorí mali k dispozícii takisto koristné sovietske a ruské zbrane zo sýrskych vojenských skladov, no i mnoho moderných amerických, britských, francúzskych či tureckých zbraní.

Teroristi na začiatku občianskej vojny v Sýrii vďaka zrade mnohých sýrskych dôstojníkov získali množstvo zbraní z vládnych kasární a skladov, tieto zbrane používali v boji proti vládnym vojakom. Situácia sa čoskoro stala pre sýrsky režim kritická, až vojenský zásah ruského kontingentu v Sýrii úplne zmenil rozloženie síl. Ruské letectvo, moderné ruské zbrane, iránski a libanonskí dobrovoľníci bojujúci ruskými/sovietskymi a iránskymi modernými zbraňami spôsobili prozápadným teroristom obrovské straty. Západ dodával protiasadovským teroristom najmä protitankové rakety TOW, protivzdušné Stingery a Turci dodali turecké transportéry, množstvo pickupov vyzbrojených veľkokalibrovými guľometmi a pod.

Turci dodali protiasadovským skupinám okrem iného bojové vozidlá pechoty ACV-15. Tieto turecké bojové vozidlá pechoty však nedokážu odolávať starším sovietskym RPG-7 a množstvo tureckých bojových vozidiel pechoty zničili nielen Sýrčania, ale i Kurdi. Sýrski vládni vojaci nachádzajú pomerne často množstvo ďalšej tureckej výzbroje, podľa Global Firepower v roku 2020 je turecká armáda druhou najpočetnejšou armádou v NATO a má 355 tisíc vojakov. Vo výzbroji má 3200 tankov. 1120 samohybných húfnic, 300 útočných lietadiel a vrtuľníkov.

Turci používajú najmä modernizované americké tanky M60 a nemecké tanky Leopard 2A4. Práve nemecké Leopardy nasadili Turci na severe Sýrie ako hlavné bojové tanky, podporované americkými M60. Turkov však zaskočili nepríjemne vysoké straty v radoch tankových vojsk, ktoré Turci utrpeli najmä vďaka ruským/sovietskym protitankovým zbraniam. Väčšinu tureckých tankov zničili Kurdi. Problémom Turkov je skutočnosť, že turecké tanky sú len slabo chránené aktívnymi i pasívnymi systémami dodatočnej protitankovej ochrany.

Turci majú k dispozícii podstatne silnejšiu armádu ako Sýrčania. Ukazuje sa však, že Sýrčania, ktorí vďaka Rusom modernizovali úspešne svoje tankové vojská a sýrske T-72 či T-90 vo viacerých aspektoch predčia možnosti a kvalitu tureckých tankových jednotiek.

Sýrski a tureckí tankisti sa dosiaľ v priamom boji nestretli, tanky ktoré bojovali na strane teroristov riadili väčšinou sýrski tankisti, ktorí boli protiasadovski orientovaní, prípadne tankisti z krajín bývalého ZSSR (najmä z Uzbekistanu, Tadžikistanu, Turkménska či Kirgizska). Sýrski vládni tankisti však zlikvidovali stovky príslušníkov protureckých skupín vyzbrojených Ankarou, pravdou ale zostáva, že sýrski tankisti sa môžu v prípade potreby spoľahnúť aj na ruskú leteckú podporu. Protiasadovské skupiny k dispozícii letecké krytie nemajú a ukazuje sa aj, že protitankové zbrane dodávané Turkami alebo Západom nedokážu (proti podľa modernej koncepcie bojujúcim sýrskym tankistom) protiasadovským teroristom zabezpečiť výraznejší úspech.

Video