Môj profil 
Predplatné
Bratislava 13. januára (TASR) – Medzi osudom posledného prezidenta komunistického Československa Gustáva Husáka a prezidenta vojnovej Slovenskej republiky Jozefa Tisa je podobnosť v tom, že obidvaja sa snažili robiť politiku "menšieho zla", nedokázali však ustrážiť hranicu, ktorá sa už nesmie prekročiť. Pri príležitosti štvrtkového (10.1.) 100. výročia narodenia Gustáva Husáka to pre TASR povedal historik Ivan Laluha.
"Je tam podobnosť v tom, kam speje politika menšieho zla, keď sa ju nepodarí udržať v patričných rámcoch. Politika menšieho zla bola prvá kapitola Tisovej činnosti, keď štát vyhlásil," poznamenal na margo rozhodnutia Jozefa Tisa súhlasiť s rozdelením Československa a vyhlásením samostatnej vojnovej Slovenskej republiky.
Keďže alternatívou bolo rozdelenie Slovenska medzi iné štáty, Tisovi sa podľa Laluhu dá ťažko vyčítať, že sa pod tlakom nacistického Nemecka rozhodol pre "menej zlú" možnosť rýchleho osamostatnenia. Zato počas trvania vojnovej republiky Tiso podľa neho postupne ustúpil tak nemeckým požiadavkám, ako aj požiadavkám radikálov na Slovensku tak ďaleko, že už nešlo o "menšie zlo", ale zločiny proti ľudským právam.
"Politikou menšieho zla u Husáka bolo to, keď nadviazal kontakt so Sovietmi. Ale keď nechal prejsť masové čistky a nebol ochotný nič proti tomu robiť, to už bolo obrátené garde," poznamenal Laluha. Husák bol podľa neho v čase vpádu sovietskych vojsk do Československa v roku 1968 pred komplikovanou voľbou z viacerých zlých alternatív. "Ak by sa vtedy nestal prvým tajomníkom strany, pravdepodobne ho z nej vylúčia tak ako väčšinu ostatných," poznamenal Laluha, podľa ktorého sa na prvých neoficiálnych zoznamoch ľudí určených na vylúčenie z KSČ nachádzali aj mená Gustáva Husáka a Petra Colotku, odstránené boli až neskôr. Sovieti totiž podľa Laluhu zistili, že politici ako Vasiľ Biľak alebo Alois Indra, ktorých si pôvodne vybrali na splnenie svojich cieľov, ich nie sú schopní politicky presadiť. Šancu preto dostal Husák.
"Na jednej strane nikto nemôže uprieť, že mal pravdu v tom, že reformy, ako sa robili pred vstupom sovietskych vojsk, už sa robiť nedali. Museli sme sa rozhodnúť, či pôjdeme cestou nezmyselného odporu, alebo pôjdeme cestou menšieho zla. Ale aj politiku menšieho zla treba vedieť robiť. A Husák nevedel odolávať tlaku vnútornej skupiny dogmatikov a nevedel presvedčiť ani Brežneva, že existuje lepšia cesta," poznamenal Laluha. Dodal, že Husák nielenže pasívne ustupoval "biľakovcom", ale aj sám robil nadprácu v prospech Sovietov. "Husák dal Brežnevovi veľmi veľa a veľmi málo od neho dostal," poznamenal Laluha.
"Je tam istá paralela – politika menšieho zla," poznamenal na margo Tisa a Husáka. Dodal, že obaja riešili politiku v čase a priestore, kedy sa slovenská národná komunita nemohla rozhodovať samostatne a musela rešpektovať vôľu silného zahraničného subjektu. "V tomto stredoeurópskom geopolitickom priestore Slovensko nemôže nebyť nejakým spôsobom previazané s nejakým väčším hráčom, alebo zväzkom štátov a nemôže byť plne suverénne. Môžeme hovoriť len o podmienečnej suverenite. Ak by teraz neexistovala Európske únia, ako by sme existovali my bez nej?," opýtal sa Laluha.
.jpg)
