Môj profil 
Predplatné
Brusel 12. decembra (TASR) – Decembrový summit EÚ (13.-14.12.) bude predovšetkým o dohode premiérov a prezidentov členských krajín únie na právnom rámci, ktorý vytvára predpoklady pre jednotný bankový dozor, čo je zas základný kameň pre budovanie európskej bankovej únie, uviedol dnes vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Ivan Korčok.
Slovenský veľvyslanec pri EÚ zdôraznil, že deň pred začatím posledného tohoročného summitu EÚ ešte stále zostáva dosť otvorených otázok o tom, či sa podarí dohoda o právnom rámci, na tom však ešte v priebehu dnešného dňa a možno noci, budú pracovať ministri financií EÚ (Ecofin) na mimoriadnom zasadnutí v Bruseli.
Podľa jeho slov sa ministri na Ecofine posnažia o to, aby bolo čo najmenej otvorených otázok, v súvislosti s jednotným bankovým dohľadom, prenesených na štvrtkové rokovania lídrov EÚ.
"Jedným zo základných cieľov je získať opäť dôveru našich partnerov a finančných trhov a niet lepšej odpovede, ako keď si plníme vlastné predsavzatia," uviedol Korčok o snahe lídrov dohodnúť sa na právnej podstate fungovania centrálneho bankového dozoru.
Zároveň spresnil, že vo vecnej rovine ide o to, dohodnúť sa na kvalitnom dohľade na úrovni Európskej centrálnej banky (ECB) nad európskym bankovým sektorom. To je podľa neho kľúčový predpoklad na to, aby sa EÚ vyhla opakovaniu problémov v bankovom sektore, ktoré sa následne prenášajú aj na verejné financie.
"Chceme vyslať signál, že sme schopní plniť vlastné rozhodnutia a že v tak citlivej otázke, ako je centralizovaný bankový dohľad, bude na prvom mieste kvalita. A tá nemôže byť podriadená rýchlosti," uviedol slovenský diplomat, čím naznačil, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré sa neponáhľajú za každú cenu s rýchlym zavedením spoločného dohľadu nad bankami v eurozóne a EÚ.
To je podľa neho nielen pozícia SR, ale základný postoj väčšiny členských krajín, pretože odovzdanie národnej kompetencie bankového dohľadu na centralizovanú úroveň, je veľmi vážnou zmenou.
"Musíme mať stopercentnú istotu, že dohľad, ktorý bude vykonávaný na úrovni ECB, bude kvalitný a ešte lepší, ako je suma národných bankových dohľadov," spresnil Korčok.
Na otázku, čo sa stane, ak ECB v rámci svojich nových kompetencií zistí, že niektorá banka sa nespráva, ako by sa mala, Korčok uviedol, že ECB bude môcť zasiahnuť tak, ako to doteraz robili národné bankové dohľady.
"Chceme sa vyhnúť situácii, ktorá existovala doteraz, ale nie na Slovensku, že mnohé národné dohľady zhoršujúcu sa situáciu vo vlastnom bankovom sektore registrovali, ale nezasahovali. Toto je hlavná motivácia centralizácie bankového dohľadu," povedal Korčok.
Slovenský diplomat v tejto súvislosti upozornil, že Európania aj z vlastných skúseností vedia, že ak zlyhali niektoré národné dohľady nad bankami, tak sa následky prenášali na celú eurozónu.
Zásahy ECB voči "neposlušným" bankám v budúcnosti budú musieť byť upravené vo forme novej legislatívy, aby národné štáty nielen odovzdali kompetencie na úroveň ECB, ale aby sa vytvorila aj centrálna inštitúcia a centrálny finančný nástroj, ktorý sa bude dať použiť, ak padne rozhodnutie o reštrukturalizácii niektorej banky. Tým sa podľa neho eliminuje tlak reštrukturalizácie bánk na verejný sektor, čiže dôjde k ochrane peňazí európskych daňových poplatníkov.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam a videozáznam.
.jpg)
.jpg)
