Hystéria okolo Ukrajiny môže ľahko prerásť do otvorenej vojny. Kto budú porazení? Ako dopadne Slovensko?

Bratislava 27. januára 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Ukrainian Defense Ministry Press Service)

Existuje ešte na Slovensku pud sebazáchovy? Alebo ľahostajnosť, každodenný boj o holé prežitie a viera, že niekto druhý vyrieši problém za mňa, nás všetkých vženie do katastrofy? Potácame sa na okraji priepasti. Na samotnej ukrajinsko-ruskej hranici je málo ukrajinských jednotiek. Ukrajina ale stiahla na líniu prímeria s nekontrolovaným Ukrajinou Donbasom 120000 vojakov. Prečo asi? Aktivizujú sa polofašistické jednotky ako napríklad Azov

Ostreľovanie Donbasu sa prudko zvyšuje. Rastú obete z radov civilného obyvateľstva, vrátane detí. Ale hlavne americké média už niekoľko mesiacov skoro dennodenne oznamujú o hroziacej invázii ruských vojsk na Ukrajinu. Už uvádzali a spomínajú aj rôzne dátumy.

O masových dodávkach zbraní, desiatkach transportných lietadiel USA, Veľkej Británie, Kanady sa cudne mlčí. Nikdy sa nespomína, že väčšina z 15000 obetí vojny na východe Ukrajiny na Donbase bolo civilné obyvateľstvo najmä etnických Rusov z Donbasu. Počul niekto o Aleji anjelov v Donecku obetiam ozbrojeného konfliktu na východe Ukrajiny? A o pamätníku deťom Donbasu, ktoré zahynuli počas ostreľovania? O tom, že dve najmladšie deti mali menej ako rok? Prečo neplatí známa latinská právnická zásada: Audiatur et altera pars – Vypočuj aj druhú stranu? Lebo sa to nehodí? Lebo to boli hlavne etnickí Rusi? Lebo Donbas neuznal protiústavný prevrat na Ukrajine v roku 2014?

Pritom na dohode medzi Janukovičom a vtedajšou opozíciou o vyriešení krízy na Ukrajine (Majdane) boli aj podpisy ministrov zahraničných vecí Nemecka a Poľska a predstaviteľa Francúzska. A všeobecne sa vedelo, že „Majdan“ mal podporu hlavne na západe Ukrajiny a bol väčšinou odmietnutý rusko-hovoriacou väčšinou juhovýchodu Ukrajiny. Tou časťou, ktorá bola pôvodne dobytá Katarínou Veľkou od Turkov a Tatárov a volala sa Novorusko (Novorosija).

Nedávno CNN označila reportáž z Charkova na severe Ukrajiny ako Charkov, Rusko. Ale u nás na Slovensku, ktorí vieme trochu viac o európskej geografii, by sa mohlo trochu objektívnejšie informovať o udalostiach okolo konfliktu na juhovýchode Ukrajiny.

Rusi opakovane vyhlasujú, že nechcú zaútočiť na Ukrajinu. Z pohľadu Ruska by to bola bratovražedná vojna, ktorú nechce ani ruské obyvateľstvo ani politické elity. Nechcú ju ani obyčajní ukrajinskí vojaci, z ktorých mnohí hovoria po rusky. Rusi si tiež uvedomujú, že vzťahy medzi Rusmi a Ukrajincami by sa mohli v prípade vojny nenávratne pokaziť a navyše po tzv. obsadení by museli „živiť“ nie práve najbohatšiu Ukrajinu.

Na druhej strane vysokí ruskí politici už veľakrát zopakovali, že ak by sa „súčasný režim“ na Ukrajine pokúsil vyriešiť konflikt na Donbase vojenským spôsobom, Rusko nedovolí masaker civilného obyvateľstva Donbasu. Rozbuškou otvoreného konfliktu by teda bol útok ukrajinskej armády na odštiepenecký Donbas, nie ruská invázia Ukrajiny. A Rusi jasne hovoria, že v prípade útoku na Donbas by vojensky zasiahli.

Včera predseda vládnucej strany Jednotné Rusko vyhlásil, že vzhľadom na masové dodávky zbraní pre  ukrajinskú armádu a koncentráciu ukrajinských vojsk na Donbase, Rusko začne dodávať zbrane „Doneckej a Luhanskej republike“.

Prvýkrát oficiálny predstaviteľ Ruska nepoužil výraz „nepriznané“ republiky“. To naznačuje, že v prípade útoku na Donbas Rusko môže oficiálne uznať zatiaľ nepriznané Donbaské republiky. Doteraz Rusko sa pridržiavalo Minských dohôd, podľa ktorých Donbaské oblasti majú dostať širokú autonómiu v rámci Ukrajiny, čo ale Ukrajina napriek svojmu podpisu doteraz odmietala.

Nikto asi nechce otvorenú vojnu, ale situácia je výbušná. Uvedomila si to aj ukrajinská vláda. Na začiatku mediálnej kampane o ruskej invázii vyjadrenia väčšiny ukrajinských predstaviteľov nepotvrdzovali možnosť ruskej invázie. Všetko sa zmenilo po návšteve ukrajinského ministra obrany v USA. Ale po tom čo sa nedávno začala medzi obyvateľstvom na Ukrajine šíriť panika (hoci väčšina si nemyslí, že Rusko zaútočí), ukrajinskí predstavitelia začali vyzývať k pokoju.

Dôvodom že zhoršujúca sa ekonomická situácia na Ukrajine, vyvolaná panikou a vývozom kapitálu. Niekedy sa zdá ako keby Ukrajina menej chcela bojovať ako USA, Veľká Británia a západné média. Pravdou je, že by sa bojovalo na Ukrajine a nedajú sa vylúčiť v prípade rozsiahlejšieho konfliktu aj raketové údery na vojenské ciele a základne vo východnej Európe. Hlavne tie, ktoré by boli použité na podporu vojenských operácii.

V Nemecku, Taliansku, Francúzsku, Chorvátsku a Maďarsku sa začínajú ozývať oficiálne hlasy vyzývajúce na rokovanie a upokojenie celej situácie. Samozrejme ďaleko ľahšie sa hovorí o vojne, keď je niekto vzdialený tisíce kilometrov od Európy. Ale my na Slovensku môžeme byť veľmi ľahko zatiahnutí do prípadného konfliktu. A pre nás bratovražedného, pretože aj Ukrajinci aj Rusi sú pre nás blízke národy. A ani Rusi z Donbasu, ani ruskí a ukrajinskí vojaci nechcú zomierať pre záujmy niekoho iného.

Podpísanie dohody s USA o obrannej spolupráci (Defense Cooperation Agreement) a vybudovanie vojenskej infraštruktúry USA môže napomôcť vyvolaniu obrovského konfliktu a Slovensko sa môže stať legitímnym vojenským terčom. Veď v prípade konfliktu je naivné si myslieť, že letiská, muničné sklady a logistické centrá, spravované americkou armádou nebudú použité na podporu vojnových operácii.

Ale je tu aj ekonomický a sociálny aspekt. V prípade vojny a nových sankcií voči Rusku bude ochromený hospodársky život v Európe. A čo Slovensko? USA prežijú. Sú za „veľkou mlákou“. Z Bratislavy do New Yorku je vzdušnou čiarou 6850 km a do Los Angeles je to až 9850 km. A v strede je Atlantický oceán. Ale Slovensko sa ocitne veľmi blízko konfliktu. Sme zvyknutí, že máme, síce drahší,  plyn, ropu, hnojivá a iné nevyhnutné suroviny. Ale v prípade reálneho konfliktu s veľkou pravdepodobnosťou zostaneme bez akýchkoľvek surovín. Možno Katar, USA a Austrália dodajú nejaký plyn do západnej Európy, ktorý ale bude značne drahší ako ten už drahý dnešný.  Nikto teraz nevie koľko ho bude a za akú cenu. Európa a jej priemysel môže hospodársky skolabovať. A čo Slovensko? To bude absolútna katastrofa.

Netreba pristupovať k dohode o obrannej  spolupráci s USA ľahkomyseľne.

„Veď nič také strašné sa nedeje. Posilní to našu bezpečnosť“.

Neposilní. Práve naopak. Staneme sa legitímnym vojenským terčom a reálne môžeme byť zatiahnutí do úplne pre nás zbytočnej bratovražednej vojny. S katastrofálnymi hospodárskymi následkami. USA sú ďaleko za „mlákou!“. Ich sa to nebude týkať. Zlé jazyky hovoria, že budú bojovať s Rusmi do posledného Ukrajinca. Bude sa to ale bytostne dotýkať nás.

Kto budú porazení? Naša európska civilizácia a jednoznačne Slovensko! Hlavní víťazi? Určite Čína a nepriamo aj islamskí fundamentalisti.

Páni poslanci a politici všetkých strán. Keď nič iné, tak sa aspoň riaďte pudom sebazáchovy. Ide o Vaše ženy, mužov, deti, starých rodičov. Aj pred prvou svetovou vojnou sa zdalo, že taká strašná vojna nemôže vypuknúť v Európe. Vypukla.

Nepotrebujeme dohodu o obrannej spolupráci s USA. To nie je o rusofilstve ako to niektorí deklarujú. Nedajme sa zbytočne našou ľahkomyseľnosťou zatiahnuť do vojny s katastrofálnymi následkami pre Slovensko a naše deti a vnúčatá. Páni poslanci, myslite na Vaše deti a vnúčatá a majte pud sebazáchovy.

Dezider Štefunko