Bratislava 2. augusta 2023 (HSP/Foto: Screenshot)
Európska centrálna banka sa rozhodla riešiť útlm ekonomiky počas covidu masívnym kvantitatívnym uvoľňovaním, čo nie je nič iné ako pumpovanie peňazí do ekonomiky. Takých, ktoré doteraz neexistovali. Že je toho priamym dôsledkom súčasná či skôr hroziaca hypotekárna kríza, si uvedomuje z bežných ľudí málokto
Každý, kto sa niekedy o to zaujímal, okamžite vytušil, že to povedie k masívnej inflácii. Správy o kvantitatívnom uvoľňovaní vtedy bežných ľudí nezaujali, nedokázali si ani predstaviť, aký dôsledok to bude mať na ich životy. Do toho prišla energetická kríza, ktorú vyvolal viac tlak EÚ na spotové obchodovanie s energiami než správanie Putina. Aspoň to bolo na koho zvaliť. Dôsledkom bola, ako inak, inflácia.
Ale keď prišla správa, že Európska centrálna banka ide riešiť infláciu zvýšením úrokových sadzieb (veľa spôsobov riešenia aj tak k dispozícii nemá), zas málokto z verejnosti zastrihal ušami. Až prišiel Robert Fico a upozornil verejnosť, aké to bude mať dôsledky na splácanie hypoték.
Výška splátky stúpne pri mnohých hypotekárnych úveroch až okolo 50 %, čo môže byť pre viacerých likvidačné, môžu o svoje byty prísť. Tí, ktorí stoja na pravej strane ekonomického spektra tvrdia, že netreba robiť nič, ľudia si na bývanie peniaze vždy nájdu, aj za cenu toho, že sa ešte viac uskromnia v iných potrebách. Súčasná vláda teda nemá ani motiváciu to riešiť.
Po Smere sa aktivizovala aj SNS a chce vyzbierať dostatok podpisov na zvolanie mimoriadnej schôdze, na ktorej by sa situácia riešila. “Vyzývame vládu, aby okamžite prišla s mechanizmom, keď banky budú motivované, aby pomohli predovšetkým tým sociálnym vrstvám nižšej strednej triedy, ktorá si zobrala hypotéku na nehnuteľnosť, kde má trvalý pobyt. Nemôžeme dopustiť, aby ľudia začali prichádzať o strechu nad hlavou,” povedal k tomu Tomáš Taraba.
Ani Danko, ani Taraba nešpecifikovali spôsob, ako pomôcť ľuďom, ktorí budú mať problém splácať hypotéku pri nových výškach splátok.
Riešenie Smeru spočíva v už odskúšanej bonifikácii, ktorej sa ale banky i pravičiari bránia. Aj Taraba poukázal na vysokú mieru zisku, ktorú tohto roku banky na Slovensku vykazujú. Ladislav Kamenický to hovorí otvorene: “Banky na Slovensku budú musieť výrazne prispieť na zníženie splátok hypoték ľudí.” Banky tvrdia, že ich čistý zisk v 1. polroku 2023 nie je nadštandardný ani mimoriadny. “Je to lož!” reaguje Kamenický. A uvádza fakty:
“Slovenské banky dosiahli v 1. polroku 2023 historicky najvyšší čistý zisk (teda po zaplatení daní) neuveriteľných 565 miliónov eur! Bežní ľudia si to nevedia veľmi porovnať, ale je to asi toľko zisku, koľko slovenské banky v minulosti dosahovali v úspešnom roku za celý rok! Ak by sa im darilo rovnako aj v druhom polroku 2023, tak by čistý zisk bánk dosiahol neuveriteľných 1,13 miliardy eur, čo je cca 2x viac ako v minulosti! Pripomínam, že 1 miliardu čistého zisku nedosiahli banky na Slovensku nikdy!”
Kamenický uvádza aj konkrétne čísla: “Len pre porovnanie, aby ste si spravili obraz o tom, ako Matovičova a Hegerova vláda dopriala bankám, uvádzam čísla za 3 roky ich vlády: 2022 = 829 mil. eur – historický rekord! 2021 = 727 mil. eur – druhý najvyšší čistý zisk do roku 2021; 2020 = 465 mil. eur.” Kamenický pripomína, ako všetky vlády tohto volebného obdobia používali krízy ako výhovorku, kým občanom namiesto pomoci prinášali ich zostrenie. Úspešne k nim prispievali.
Kamenický vníma súčasnú mieru zisku bánk ako výsmech ľuďom: “Aby mali v krízach banky takéto zisky, tak to chce veľkú guráž, vysmievať sa z ľudí, ktorí tieto zisky zo svojich peňaženiek zaplatili. Aby Matovič ešte nejako zaujal začal šaškovať s fiatkami po Slovensku. Matovičovi nevadí, že si všetci pri tom ťukajú na čelo. Strata pocitu hanby je vraj typická pre diagnózu, ktorou pravdepodobne trpí.”