Tentoraz názov tlačovej konferencie znel „Núdzový stav nevyhlásila vláda proti pandémií, ale aby sa chránila pred nahnevanými ľuďmi“ (písali sme o tom aj tu). Predstavitelia Smeru komentovali možné praktické dôsledky núdzového stavu, ktorý na Slovensku od 1. októbra platí.

Jeden z príkladov uviedol predseda strany Robert Fico: „Bude sa konať svadba. Podľa nariadení vlády môže byť účasť maximálne 50 ľudí. O druhej ráno niekto zavolá na políciu, že na svadbe nie je 50, ale 80 ľudí. Príde hliadka a – viete, ako vyzerajú svadobčania o druhej ráno – dôjde ku konfliktu medzi svadobčanmi a policajnou hliadkou. Je strkanica, padne aj nejaká facka, niektoré potýčky sa končia tým, že policajt spadne na zem, prípadne sa deje iné násilie.

Bol by to útok na verejného činiteľa, za ktorý by za normálnych okolností človeku, ktorý do policajta strčil, hrozila podmienka alebo finančný trest. Avšak keby sa toto stalo za núdzového stavu, podľa § 323 trestného zákona, páchateľovi by hrozil trest odňatia slobody 12 až 25 rokov, alebo doživotie. Podobne za krádež spáchanú v núdzovom stave dostane páchateľ 10 až 15 rokov,“ opísal Fico legislatívny stav, ktorý aktuálne od 1. októbra na Slovensku oficiálne platí.

Spôsob zavedenia núdzového stavu je v rozpore s ústavou

Smer-SD podľa Fica nenamieta proti samotnému zavedeniu núdzového stavu, ale spôsob, akým to vláda urobila, je podľa neho v rozpore s Ústavou SR. Strana má preto pripravený návrh na Ústavný súd, a o tejto námietke má súd rozhodnúť v lehote do 10 dní. Smer kritizuje najmä skutočnosť, že vláda k vyhláseniu núdzového stavu nepredložila žiadnu predkladaciu ani dôvodovú správu, nešpecifikovala rozsah možného obmedzenia základných ľudských práv, o ktorom Ústavný zákon o bezpečnosti hovorí. „Znamená to, že vláda, keďže nepovedala nič, iba že vyhlasuje núdzový stav, týmto automaticky obmedzuje všetky základné ľudské práva, ktoré sú popísané v zákone? Alebo to znamená, že nie je možné obmedziť žiadne z tých práv, ktoré sú tam napísané?“ pýta sa predseda strany Smer-SD.

Podľa Fica týmto núdzovým stavom vládna koalícia nič nerieši, pokiaľ ide o pandémiu, a chráni tým iba seba pred hnevom ľudí. Obmedzením počtu ľudí na 50 obmedzuje možnosť občanov sa stretnúť a protestovať. A Smer-SD preto vyzýva Slovensko, Generálnu prokuratúru, prezidentku, premiéra, nech sa zruší toto rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu. A nech vláda prípadne, ak to bude považovať za potrebné, vyhlási nový núdzový stav spôsobom, akým sa to má robiť, aj s dôvodovou správou a vysvetlením, či sa to týka celého územia Slovenska alebo iba ohnísk, prečo má núdzový stav trvať práve 45 dní, na ktoré ľudské práva sa vzťahujú obmedzenia. Za úplne najčistejšie Smer-SD považuje, keby táto vec bola aj predmetom rokovania Národnej rady.

Hlavné správy: Vláda vyhlásila kvôli koronavírusovej pandémii núdzový stav na 45 dní. Podľa odborníkov sa však jesenná vlna pandémie tak skoro nepominie. Môže vláda núdzový stav potom aj ďalej predlžovať?

Fico: „Podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu platí, že maximálne obdobie, na aké môže byť nepretržite vyhlásený núdzový stav, je deväťdesiat dní. Teraz využili 45 dní, núdzový stav by sa mal končiť v polovici novembra, teda zasiahne aj mimoriadne náročné obdobie okolo ,Dušičiek‘ – Pamiatky zosnulých.

Vláda samozrejme môže toto obdobie kedykoľvek skrátiť, keď usúdi, že sa pominuli dôvody pre jeho zavedenie. Po uplynutí doby trvania núdzového stavu, po nejakej krátkej prestávke by vláda určite mohla znovu rozhodovať o opätovnom zavedení núdzového stavu, v možnosti použiť núdzový stav opakovane nie sú obmedzenia.“

Hlavné správy: Viete aj o nejakých iných krajinách, okrem Českej republiky, kde z dôvodu koronavírusovej pandémie vyhlásili núdzový stav?

Fico:„Každá krajina sa k tomu stavia inak. Ja ako fanúšik futbalu, keď vidím ako v zahraničných ligách tam sedia ľudia na štadiónoch, nerozumiem prečo, ak v normálnych časoch príde na zápas Slovana dajme tomu dvetisíc ľudí, by aj teraz nemohlo tých dvetisíc ľudí prísť na štadión, ktorého kapacita je viac ako dvadsaťdvatisíc divákov. Veď by ani neboli obmedzení, pri vstupe by si vydezinfikovali ruky, mali by rúška a sedeli by tak, aby medzi nimi boli predpísané rozostupy.

Tu už otázka nestojí tak, či to zvládnu, ale či to tie športy vôbec prežijú. Pozrite sa napríklad na futbalový zápas, ktorý sa na Slovensku hral pred pár dňami. V rámci Slovenského pohára hralo mužstvo z extraligy, z veľkého mesta, s malou dedinkou, ktorá má len päťsto obyvateľov. Čo poviete, kto vyhral? Vyhralo mužstvo z tej dedinky, na víťazstvo ktorého bol vypísaný kurz 26:1. Treba k tomu ešte viac povedať?

Ak štát nebude veci riešiť, ak nebude tým ľuďom pomáhať, tak si budú pomáhať, ako budú vedieť. Tí ľudia sa živia športom, to nie sú len funkcionári, usporiadatelia, ale aj tisíce iných ľudí, ktorí sú v tej oblasti zamestnaní. To sú stovky súťaží v rôznych športoch, od najnižších až po najvyššie kategórie. To všetko je v ohrození, keď vo vláde sedí partia ľudí, ktorá si nikdy nezahrala futbal a nemá k športu vzťah.

Šport je sociálny fenomén a ja držím športovcom palce. Ich platy v porovnaním s inými krajinami sú úplne smiešne nízke. Dnes profesionálny športovec na Slovensku môže iba snívať o plate, ktorý má profesionálny športovec v tom istom športe v nejakej inej krajine.

Teda každá krajina sa k núdzovému stavu a obmedzovaniu ľudí stavia inak. My si myslíme, že by bolo dobré sa k tomu postaviť v duchu Štefánikovho hesla ,Veriť, milovať a pracovať‘. Čo by sme mali robiť? Mali by sme ľudí nechať, nech môžu chodiť do kostola. Mali by sme ich nechať, nech sa sobášia, nech majú krsty. Mali by sme za každú cenu zabezpečiť, aby mohli chodiť do práce – ekonomika nesmie byť ohrozená. Nemôžeme si v žiadnom prípade dovoliť ohrozovať chod štátu z ekonomického hľadiska. A napokon, čo považujem za mimoriadne dôležité: ľudia by sa mali aj vzdelávať.

Niekto sa bojí, že študenti na internáte sa budú večer na chodboviciach túliť k sebe viac ako treba, a že sa bude šíriť infekcia, a preto posiela študentov preč. Ale akú kvalitu má vzdelávanie teraz, keď doma sedia pri počítačoch a prednášky sa robia z pracovní profesorov a docentov? A kto študentom zabráni, aby sa večer nestretli v rodinnom dome niektorého kamaráta, kam ich príde tridsať a budú robiť to isté, čo by robili na intenáte?

Nechajme ľudí, aby mali prístup ku kultúre, aby sa mohli duševne oslobodiť, ak to potrebujú, účasťou na náboženských obradoch, nechajme ľuďom svadby či krstiny. Nechajme im prácu! A deti musia chodiť do školy. Kto má malé deti, vie aké je ťažké ich po niekoľkých mesiacoch ráno budiť a znovu nahnať s veľkou taškou do školy.

Buďme opatrní, prijímajme opatrenia, aby sa nešírila epidémia, ale kvôli tomu nemôžeme zabiť tento štát. Keby som tu bol ako predseda vlády Slovenskej republiky, správal by som sa diametrálne odlišne, než sa správa táto partička.“

Ivan Lehotský