Bratislava 11. augusta 2021 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Historik a bývalý dlhoročný poslanec za SNS Anton Hrnko upozorňuje, že tradičná pronárodná strana, z ktorej minulý rok po volebnom sneme odišiel, sa nijako zásadne nevyjadruje ku najnovšiemu kolu vyťahovania maďarskej karty na južnom Slovensku zo strany oficiálnych predstaviteľov Maďarskej republiky.
Hrnko v utorok na Facebooku nazval nedávne aktivity Maďarov doslova “sadením zloby”. “Aj tak by bolo možné pomenovať odhalenie pamätníka vraj násilne vysídleným Maďarom z južného Slovenska za účasti predsedu maďarského parlamentu L. Kövéra. Niektorí Maďari sa aj týmto pamätníkom (ktorý nemožno nazvať inak ako revizionistickým a iredentistickým) snažia mútiť vodu a vytvárať zbytočné napätia vo vzťahoch medzi stredoeurópskymi národmi.”
Maďarskí politici by podľa neho veľmi radi dali na roveň riešenia maďarskej otázky v povojnovom Česko-Slovensku s otázkou sudetských Nemcov, čo dokumentuje aj nemecký nápis na pamätníku, dvíha varovný prst Anton Hrnko. “Ale skúsme trochu zauvažovať, čoby asi nastalo v Európe, keby nemecký predseda parlamentu prišiel do Alsaska a odhalil by tam spolu s niekoľkými pomýlenými Alsasanmi pamätník vojakom wehrmachtu z Alsaska, ktorí boli až do roku 1977 (plus mínus; nehľadal som presný dátum) šikanovaní francúzskou vládou za to, že poslúchli povolávací rozkaz nemeckých úradov? Treba tu pripomenúť, že po porážke Francúzska roku 1940 bola táto nemecky hovoriaca francúzska provincia pripojená k tretej ríši a Alsasania sa stali automaticky ríšskymi občanmi. Lebo nie vysídlenie sudetských a karpatských Nemcov je podobné osudom Maďarov z južného Slovenska, ale práve toto zaobchádzanie s Alsasanmi by sa dala porovnať s osudmi časti slovenských Maďarov na území Slovenska.”
“Idea pamätníka je historicky nepravdivá, lebo žiadne násilné vysídlenie Maďarov z južného Slovenska sa nekonalo! Na rozdiel od Nemcov (ktorí boli ináč vysídlení i z Maďarska) Postupimská konferencia neschválila plošný odsun Maďarov z Česko-Slovenska a posunula otázku Maďarov na území Slovenska na bilaterálnu úroveň medzi Prahou a Budapešťou. A tieto dve hlavné mestá sa bilaterálne dohodli na výmene obyvateľstva, čo bol štandardný spôsob riešenia vzťahov medzi dvoma štátmi.”
Reklama
Anton Hrnko píše, že je tu treba ešte povedať, že Praha dohodla zmluvu s Maďarskom výrazne v prospech Budapešti, ktorá to pochopila ako slabosť Česko-Slovenska a už dohodnutú zmluvu sabotovala. “Až vtedy pristúpili česko-slovenské orgány k opatreniam, ktoré dočasne vysídlili obyvateľov niekoľkých obcí južného Slovenska do českého pohraničia. Až následkom tohto kroku maďarská vláda začala plniť dohodu s Česko-Slovenskom. Pritom tí, ktorí sa rozhodli optovať pre Maďarsko, odišli s celým svojím hnuteľným majetkom a na mieste dostali domy po Slovákoch, ktorí sa rozhodli optovať pre Česko-Slovensko.”
Historik podotýka, že v prípade núteného vysídlenie išlo o dočasné opatrenie, keďže roku 1949 sa všetkým, ktorí chceli, umožnil návrat domov. “Niektorí samozrejme v Sudetoch zostali, keďže tam získali po vysídlených Nemcoch majetok niekoľkonásobne väčší, aký mali doma. Preto vytváranie psychózy nejakého násilného postupu voči obyvateľom Slovenska maďarskej národnosti, ktorý by sa dal porovnať s vysídlením Nemcov z nášho územia, je len zakrývanie viny maďarských vládnych kruhov od revolúcie 1848 – 1849 až dodnes za teror voči národnostiam na území, ktoré ovládali. Ak si však myslia, že Slováci napriek tomu, že o tom na politickej úrovni nehovoria, zabudli, sú na veľkom omyle.”
“Na záver ešte niekoľko slov na vyjadrenia poslanca Gyimesiho (OĽaNO). Ak si tento priateľ Igora Matoviča myslí, že si môže dovoliť konať proti Ústave SR a svojmu poslaneckému sľubu, je na veľkom omyle. Kde v Ústave SR sa hovorí, že občania SR maďarskej národnosti sú “integrálnou súčasťou maďarského národa”? Aké traumy majú nevyriešené? Ak by mali mať nejakú traumu, tak určite nie z jemného zaobchádzania orgánmi čsl. štátu voči ním, ale mali by mať najmä traumu z K. Tiszu, D. Bánfiho, A. Apponyiho, Š. Tiszu, M. Horthyho, resp. F. Szálasiho, ale žeby mali mať traumu zo spolužitia so Slovákmi, o tom na Slovensku nikto nič nevie. A ešte by som mu pripomenul, že existuje aj niečo také ako sľub poslanca NR SR. Nemal by naň zabúdať. Lebo Slováci a som presvedčený, že aj Maďari už veľmi dávno prišli na to, že kto seje vietor, zožne búrku.”
Na záver sa Anton Hrnko opýtal, prečo sa v tak závažnej veci takmer vôbec nevyjadruje vedenie Slovenskej národnej strany. “Kde je predseda SNS, kde je národná strana, ktorá by v takýchto otázkach mala zaujímať principiálne stanovisko? Nuž predseda SNS asi rozmýšľa, kde by mohol s Kövérom zájsť na obed, aby ho pochválil za mimoriadne priateľské gesto voči Félvidéku a o jeho strane radšej pomlčím!” Hovorí o svojich výhradác voči Andrejovi Dankovi bývalý podpredseda SNS Hrnko.