Hrabko: Robert Fico mimovládnym organizáciám nerozumie

Bratislava 23. júna 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Predseda Smeru-SD Robert Fico prežil väčšinu svojho produktívneho života v straníckom prostredí a mimovládnym organizáciám nerozumie. V diskusii na TABLET.TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Reagoval tým na zámer Smeru-SD predložiť na jeseň zmenu legislatívy, na základe ktorej by mimovládne organizácie museli povinne deklarovať, či sú financované z domácich alebo zahraničných zdrojov.

„Musíme si počkať na návrh zákona a ako to chce riešiť. V Maďarsku už taký zákon platí,“ poznamenal Hrabko. „Nevidím nič zlé na tom, aby mimovládne organizácie preukazovali, ak majú peniaze zo zahraničných fondov. Veď za to sa netreba hanbiť,“ dodal. Zároveň ale upozornil, že mimovládne organizácie už dnes musia povinne viesť účtovníctvo a to je pod kontrolou zodpovedných inštitúcií.

Podľa Hrabka je preto otázne, aký bude praktický význam legislatívnych zmien. „Uvidíme, či to bude prakticky možné a podľa toho aj to, či to bude na niečo dobré. Ale Robert Fico podľa mňa absolútne nerozumie mimovládnym organizáciám. On nerozumie ani tomu, čo je občianska spoločnosť a občianska angažovanosť,“ povedal Hrabko.

„Myslí si, že keď ľudia protestujú, je to proti vláde. Ale ľudia protestujú hlavne preto, že nie sú spokojní so stavom vecí verejných. Veď protesty boli aj proti všetkým predchádzajúcim vládam,“ dodal Hrabko.

Predseda Smeru-SD totiž v TABLET.TV uviedol, že organizátori protestov len využili vraždu Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej na mobilizáciu ľudí proti vláde.

„Na hrobe týchto mladých ľudí tancovali mnohí politici, herci aj tretí sektor a jediným cieľom bol pád vlády. A keď sa pozriete na organizátorov týchto demonštrácií, vždy tam nájdete nejaké prepojenie na Georgea Sorosa,“ uviedol Robert Fico.

Ak však expremiér takéto prepojenia vidí, podľa Hrabka by ich mal konkrétne a menovite zverejniť. „Robert Fico má právo na svoj názor. Ale musí ho vedieť oprieť o fakty a argumenty a nie o konšpirácie. Myslieť si to môže, ale musí to vedieť aj zargumentovať,“ povedal.

A podľa Hrabka nie je diskvalifikujúce ani to, ak akákoľvek slovenská mimovládna organizácia čerpala grant od Sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti, pokiaľ to bolo v súlade so zákonom.

Podľa niekdajšieho predsedu vlády časť médií, opozičných politikov aj mimovládnych aktivistov vraždu zámerne dezinterpretuje, hoci dodnes nie je známy ani motív ani vrah. „Vedia, kto bol vrah a už ho aj odsúdili. Ja by som bol veľmi opatrný pri vynášaní takýchto súdov. Pravda je, že vražda bola hrubo zneužitá na politické ciele,“ uviedol Robert Fico.

Hrabko však neregistruje, že by sa niekto snažil viesť ľudí k názoru, že za vraždu je zodpovedná vláda, prípadne Smer-SD. „Ja som naozaj nezachytil žiadne priame obvinenia, ani z tých protestov, že by za vraždu bola nejako zodpovedná vláda,“ povedal.

„Stalo sa to za vlády Roberta Fica, ale to predsa automaticky neznamená, že na tom mala záujem vláda Roberta Fica. Hádzať vinu za to na vládu sa mi zdá byť veľmi neprimerané,“ dodal. „Myslím si, že by nebolo šťastnejšieho človeka, ako je Robert Fico, ak by bola vražda už vyšetrená a známy páchateľ. Smeru-SD a jemu samotnému by to v politickej rovine a práci veľmi pomohlo,“ konštatoval Hrabko.

Na margo protestu farmárov v Bratislave, ktorý sa napokon skočil bez toho, že by vôbec rokovali s predsedom vlády Petrom Pellegrinim (Smer-SD) alebo ministerkou pôdohospodárstva Gabrielou Matečnou (SNS), Hrabko povedal, že oprávnenosť ich sťažností svojho času potvrdil aj generálny prokurátor Jaromír Čižnár. „Vyšla správa, že generálna prokuratúra už prešetrila niekoľko desiatok starších trestných oznámení, či boli vybavené podľa zákona,“ upozornil Hrabko.

Problém bol podľa neho v tom, že farmári nedôverovali ministerke a chceli sa stretnúť priamo s premiérom. Ten však rokovaním poveril ministerku. Matečná navrhla protestujúcim stretnutie, tí však neboli ochotní poslať naň svojich zástupcov, chceli rokovať všetci.

„Pokiaľ viem, farmári sa s pani ministerkou Matečnou pôvodne ani nechceli stretnúť, chceli sa stretnúť s premiérom Petrom Pellegrinim. Ale ten to zase posunul ministerke Matečnej. Teda záujem o stretnutie nebol veľký ani z jednej, ani z druhej strany. Ale ak chcete o niečom zmysluplne rokovať, nedá sa stretnúť s niekoľkými desiatkami farmárov. Naozaj by mali mať svojich zástupcov,“ povedal Hrabko.

Na stretnutí s prezidentom Andrejom Kiskom ôsmi zástupcovia farmárov boli. „Pán prezident iba využil situáciu, že sú v Bratislave a prijal ich. Výstup bol štandardne politický,“ reagoval Hrabko.

Ak však chcú protestujúci farmári v budúcnosti niečo reálne vybaviť, musia sa podľa neho dohodnúť na spoločných požiadavkách a rokovaním poveriť svojich zástupcov. „Je veľmi veľa ľudí a veľmi veľa rozličných záujmov, jedného farmára trápi niečo iné ako druhého. Treba to jednoducho zladiť a formulovať do spoločných požiadaviek. Ak to košická výzva urobila nedostatočne, majú možnosť dať ďalšie požiadavky,“ zhrnul Hrabko.

V relácii Hrabko reagoval aj na zadržanie Mariana K. a Pavla R. pre podozrenie z podvodu v kauze zmeniek. Podľa advokáta Pavla R. mohla mať akcia polície v čase protestu farmárov aj politický motív.

„Majú právo obhajovať sa, ako chcú. Ak sa do toho právny zástupca Pavla R. snaží vniesť politiku, je to úplne jeho vec. Má na to právo. Ale ja si nemyslím, že v tomto politika zohráva takú úlohu, akú pán Para naznačuje,“ reagoval Hrabko.

Neštandardné podľa neho je len to, že sa rýchlo koná. „To na Slovensku nebýva zvykom, ale na druhej strane treba povedať, že to je len dobre. Televízia Markíza to podala dva – tri týždne dozadu. A možno platí aj to, že dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije,“ uzavrel.