Bratislava 23. marca 2020 (HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)
Alojz Hlina, ktorému sa nepodarilo dostať stranu KDH do parlamentu, na sociálnej sieti zhodnotil povolebnú situáciu s tým, že nešetril kritikou najmä na člena novej vládnej koalície, hnutie Sme rodina Borisa Kollára
Podľa Hlinu sa aj v nedávnych voľbách ukázalo, že demokracia je veľmi veľkorysá, pričom dodal, že chce veriť, že na svoju veľkorysosť neumrie. “Slovenský parlament posunul hranice možného. Hovorí sa, že čo nie z krvi zrodené, nie je pevné. Za výsadu mať parlament, byť demokraciou sa platilo. Krvou.”
“V niektorých krajinách pretiekli potoky krvi, aby mohli mať demokraciu, niektoré ju dostali skoro zadarmo. Tak ako my. A možno preto máme k nej taký vzťah. Nevážime si ju, lebo sme za ňu nezaplatili. Nectíme si hrdinov. Tí, ktorí sa nám pchajú do obrazu, že sú hrdinovia, zisťujeme, že až takí hrdinovia nie sú. A tých skutočných hrdinov si nevážime, sú zabudnutí alebo už medzi nami nie sú. A maximum, čo sme pre nich dokázali urobiť, bolo pomenovať po nich malé námestie pred kostolom v Šintave. To sme my. Polovica dediny s fašistami, polovica dediny s komunistami.”
Podľa slov Hlinu by sme okrem automobilového priemyslu mohli byť “najväčšími exportérmi zbabelosti, oportunizmu, nehrdinstva a hlúposti”.
Vo voľbách podľa volebného lídra KDH vyhral svet populizmu, extrému, antisystému, myslí si bývalý líder kresťanských demokratov, ktorého mnohí kritizovali, že v kampani podpísal pakt o neútočení s liberálnou koalíciou PS/Spolu.
V parlamente sú podľa neho aj tí, ktorých naša demokracia potrebuje na to, aby mohla fungovať, no je ich je ich tam údajne “desivo málo”. “Tento svet si dnes spomedzi seba vybral svojho konzula, svojho šéfa, hovorcu. Svojho primus inter pares. Privítajte Borisa Kollára ako predsedu slovenského parlamentu.”
“Aký volič, taký politik. Parlament je obrazom našej spoločnosti. Zvolení zástupcovia ľudu si vybrali svojho zástupcu. Vybrali si toho, kto ich má viesť. Aký to ponúkame obraz do sveta? Kto vlastne sme? Étos politiky. Cnosti. Osobnosť. Noblesa. To je čo? Pýtajú sa už nielen mladí.”
Hlina vo svojom piatkovom príspevku hovoril najmä o Borisovi Kollárovi zo Sme rodina. “V zásade neexistuje škandál, z ktorého by spoza rohu nevykúkal, aby hneď po ňom oznamoval, že on s tým nič nemá. Neskutočný populista. Pred štyrmi rokmi ho do parlamentu dostali utečenci a exekučná amnestia, ktorú sľuboval. V týchto voľbách pridal na stimulovanie prvej signálnej sústavy voličov aj prísľub 25 000 bytov ročne. Samozrejme, nikdy nebudú. Ani nikdy nemali byť. Mali len poslúžiť na vstup do parlamentu.”
“V parlamentoch boli, sú a asi aj budú ľudia, ktorí mali svoje neresti. Ale sú v parlamentoch ľudia, ktorí si zo svojich nerestí urobili logo, značku, PR? Kto sa so svojim zhýralom životom chválil? Čo hovoria všetci tí ochrancovia tradičnej rodiny? Kotlebovci, bisexuáli, vyznávači skupinového sexu ma nezaujímajú. Tým to zjavne imponuje. Zaujíma ma, ako sa vysporiadavajú s Borisovým „zašu…me si“ ikony kresťanského sveta v klube OĽaNO. Sú tichúčko?”
“Ako to okomentuje odídený ex-sekretár mojej cirkvi, ktorý komentoval všetko. Na mne mu vadilo aj to, že vôbec dýcham. Čo hovorí on na cnostný príbeh nového parlamentu? Čo hovoria duchovní otcovia, ktorí chválili kollárovcov, kotlebovcov? Duchovní, ktorí zasväcovali meče pred Dražovským kostolíkom? Je Boris Kollár konečne tá postava plná kresťanských cností, ktorá im konečne bude vyhovovať? Dojednajú si s ním termín stretnutia? Pomôžu zorganizovať termín stretnutia vo Vatikáne? Alebo sa bude mlčať? Tváriť sa, že sa nič nedeje. Však veď nie je to až tak zlé.”
Hlina uviedol, že mu je zle z toľkého “pokrytectva, farizejstva, falše, plných úst kresťanstva, hodnôt, tradičnej rodiny” niektorých konzervatívnych politikov napríklad z OĽaNO, ktorí po voľbách vstúpili do vlády so Sme rodina. “Demokracia je naozaj veľkorysá.
Dvojtvárnosť niekoho je nebotyčná,” opakuje Hlina.
Jaroslav Zajac