Hlavné mesto Slovenska bolo v poradí desiatym, v ktorom v 19. storočí zaviedli svietiplyn

Bratislava 2. septembra 2019 (SITA/HSP/Foto:Pixabay)

Hlavné mesto Slovenskej republiky bolo medzi prvými mestami, v ktorých začali používať svietiplyn. Ten sa najskôr využíval len na svietenie, neskôr aj na varenie či ako pohonná látka motorových vozidiel v stlačenej podobe

V Bratislave ho zaviedli 19. marca 1856 ako v poradí desiatom meste v rámci európskeho a amerického kontinentu a odberateľom slúžil až do 23. mája 1977, kedy svietiplyn úplne nahradili prírodou daným zemným plynom. Pre agentúru SITA to uviedol plynárenský senior Pavel Hrádek, jeden zo zakladateľov Slovenského plynárenského múzea, ktorého sídlo na Mlynských nivách v Bratislave je zároveň aj národnou kultúrnou pamiatkou.

„Až 121 rokov sme plyn vyrábali, teraz nám ho dáva príroda,“ uviedol Pavel Hrádek s tým, že svietiplyn nebol voľne dostupný v prírode, museli ho vyrobiť. Zemný plyn sa ťaží z podzemného ložiska, vyrábať ho preto netreba, avšak takisto sa nezaobíde bez chemických zásahov. Musia ho odorizovať, čo v praxi znamená primiešanie zapáchajúcich látok. Zemný plyn, teda metán, totiž nemá žiaden zápach a sám osebe ani nie je jedovatý. Pri viac ako 5-percentnej koncentrácii vo vzduchu však môže dôjsť k explózii (napríklad pri škrtnutí zápalkou, pozn. SITA), preto ho treba “zasmradiť”, aby si človek prítomnosť plynu všimol.

Zemný plyn začali v Bratislave zavádzať v roku 1972, a to postupne, pretože má iné vlastnosti ako mal svietiplyn. Museli ho distribuovať pod iným tlakom a prispôsobiť horáky na sporákoch v domácnostiach. „Vyzeralo to tak, že k vám domov prišli pracovníci plynárne, vymenili najskôr dva horáky a kázali vám zatiaľ ich nepoužívať. Keď prišiel deň D, kohútik so svietiplynom zavreli a druhý uzáver so zemným plynom otvorili, pričom obyvateľom oznámili, aby začali používať prispôsobené horáky a pre zmenu prestali používať tie dva, ktoré používali doteraz,“ uviedol Hrádek. Poslednou bratislavskou mestskou časťou, ktorá definitívne prešla na používanie zemného plynu, bol Ružinov, teda okolie novej plynárne na Mlynských Nivách. Medzi prvé miesta, kam ho zaviedli, patrila Račianska ulica či nemocnica na Mickiewiczovej ulici.

Ako pre agentúru SITA uviedol nový výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský, v súčasnosti je plynofikovaných 75 percent územia Slovenska a k zemnému plynu má prístup 95 percent domácností. Zo Slovenska sa ruský zemný plyn potrubiami prepravuje aj do Českej republiky či Rakúska. Prepravu zemného plynu z Ruskej federácie na území Slovenskej republiky zabezpečuje prepravný systém, ktorý sa skladá zo štyroch až piatich paralelných potrubí a štyroch kompresorových staníc. Tie zabezpečujú potrebný tlak na prúdenie plynu. Najvýznamnejšia kompresorová stanica je vo Veľkých Kapušanoch na slovensko-ukrajinských hraniciach. S celkovým výkonom takmer 300 megawattov je najväčšou kompresorovou stanicou v Európskej únii. Technická kapacita na vstupnom bode Veľké Kapušany je 2 028 gigawatt-hodín, čo predstavuje 195 miliónov metrov kubických za deň.