Hľadanie konečného riešenia na Ukrajine

Na pozadí meniacej sa dynamiky bojiska sa mainstreamové médiá konečne začínajú pýtať, či by sa vojna nemala skončiť pri rokovacom stole, píše Blaise Malley pre Responsible Statecraft

02. 09. 2023 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke vľavo ruský prezident Vladimir Putin a vpravo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj / Foto: TASR/AP-Mikhail Klimentyev, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP, TASR/AP-Andrew Kravchenko

Kyjev 2. septembra 2023 (HSP/Responsiblestarcraft/Foto:TASR/AP/Sputnik-Mikhail Klimentyev, TASR/AP-Andrew Kravchenko)

▶ ❚❚ ↻

Novinár Keith Gessen napísal tento týždeň v časopise New Yorker článok, v ktorom rozoberá to, čo nazval “bolestivými a zložitými spormi” o tom, či a kedy by mal Washington pristúpiť ku mierovým rokovaniam na Ukrajine.

Na príklade Samuela Charapa, výskumníka z korporácie RAND, ktorý sa zasadzoval za to, aby sa Spojené štáty snažili o ukončenie vojny, skúma výzvy malej skupiny expertov vo Washingtone, ktorí podľa Gessenovej formulácie “tvrdia, že by mohol existovať spôsob, ako ukončiť vojnu skôr než neskôr, a to zmrazením konfliktu a prácou na zabezpečení a obnove veľkej časti Ukrajiny, ktorá nie je pod ruskou kontrolou”.

Článok odpovedá na štyri podľa autora kľúčové otázky o tom, kedy a či vôbec môže byť diplomacia úspešná, pričom analyzuje debaty o povahe rokovaní, vojenské vyhliadky v dohľadnej budúcnosti, zámery Vladimira Putina a, ako sa vyjadril Gessen na Twitteri, či existuje “nejaké prijateľné riešenie, dokonca aj dočasné, ktoré ponechá časti územia Ukrajiny Rusom?”

Samuel Charap o diplomacii

V prvej otázke Charap vyjadril svoje myšlienky o tom, ako vyzerá diplomacia a čo chce dosiahnuť. “Diplomacia nie je opakom nátlaku,” povedal pre New Yorker. “Je to nástroj na dosiahnutie rovnakých cieľov, aké by ste dosiahli použitím donucovacích prostriedkov. Mnohé rokovania na ukončenie vojen sa uskutočnili v rovnakom čase, ako prebiehali najkrutejšie vojnové boje.”

Charles Kupchan, pracovník Rady pre zahraničné vzťahy, ktorý tiež tvrdil, že Washington potrebuje plán, ako sa dostať k rokovaciemu stolu, je citovaný v Gessenovom článku, v ktorom opisuje, ako by mohli vyzerať počiatočné fázy takejto diplomacie na záver súčasnej protiofenzívy.

“Nepovedal by som: ‘Vy (narážajúc na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského) urobte toto, alebo zavrieme kohútik’. Ale sadnete si a budete viesť pátravý rozhovor o tom, kam vojna smeruje a čo je v najlepšom záujme Ukrajiny, a uvidíte, čo z tejto diskusie vzíde.”

Vyhrá napokon niekto?

Vo štvrtok vydal denník New York Times podcast s názvom “Je čas rokovať s Putinom?”, ktorý sa snaží odpovedať na podobné otázky a dochádza k záveru, že vojna sa neskončí rozhodujúcim víťazstvom ani jednej strany.

“Tak trochu sme sa posunuli z akejsi rozprávkovej fázy tohto konfliktu,” povedala publicistka New York Times Lydia Polgreenová, ktorá dodala, že nastal čas na nový rámec diskusií. Poznamenala tiež, že na tejto vojne majú záujem aj iné krajiny, ktorých názory môžu byť v rozpore s názormi Washingtonu a Kyjeva. “Vo svete je veľa rôznych mocenských centier alebo vznikajúcich či ašpirujúcich mocenských centier, ktoré sa na tento konflikt pozerajú cez rôzne optiky a presadzujú svoje vlastné záujmy,” povedala. “A tento druh pozície bez akýchkoľvek rokovaní, ktorú zastávajú Ukrajinci, podľa mňa čoraz viac naráža na množstvo záujmov, ktoré tlačia na rôzne miesta na celom svete.”

Súčasťou týchto hodnotení je zrejme uvedomenie si, že kyjevská protiofenzíva sa neskončí drvivým víťazstvom a že alternatívou je dlhotrvajúca vojna na Ukrajine.

V polovici augusta denník Politico NatSec informoval, že čoraz viac amerických predstaviteľov si kladie otázku, či mal generál Mark Milley, predseda Zboru náčelníkov štábov, pravdu, keď v novembri minulého roka, keď Ukrajina mala na bojisku jasnú dynamiku, vyzval na začatie rokovaní s Ruskom.

“Väčšina ľudí teraz uznáva, že plán A nefunguje. To však neznamená, že sú pripravení diskutovať o pláne B,” hovorí Charap v článku pre New Yorker. Podľa neho je jasné, aký by mal byť tento plán B: “Bola by to diplomatická stratégia.”

Pošlite nám tip

NAŽIVO

V Taliansku sa v stredu (17. 12.) uskutoční štrajk v leteckej doprave. Štrajk je plánovaný v čase od 13.00 do 17.00 h a môže ovplyvniť prevádzku leteckej dopravy na viacerých letiskách v krajine. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR na to upozornilo na webe.

Čítať viac | 20:00

Dánska ministerka pre európske záležitosti Marie Bjerreová uviedla, že Maďarsko blokuje stanovisko EÚ k rozširovaciemu procesu vzhľadom na to, že odmieta prístupové rokovania s Ukrajinou.

19:52

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) očakáva so začiatkom sviatočného obdobia zvýšený záujem o cestovanie vlakmi. Podľa dopravcu ide tradične o jedno z najsilnejších období roka, keď sa ľudia presúvajú za rodinou a blízkymi naprieč Slovenskom.

Čítať viac | 19:43

Libanonské ministerstvo zdravotníctva oznámilo, že útoky Izraela na Libanon si vyžiadali dve obete, jedna z nich neďaleko Bejrútu. Izrael tvrdí, že úder zacielil na objekty Hizballáhu.

19:28

Efektívna, koordinovaná a predvídateľná rozvojová spolupráca a humanitárna pomoc SR stojí aj na bližšej spolupráci štátu s rozvojovými organizáciami. Vyhlásil to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Chovanec. V pondelok (15. 12.) sa stretol so zástupcami Platformy rozvojových organizácií – Ambrela. Rokovanie nadviazalo na doterajšiu komunikáciu rezortu s cieľom efektívnejšie prepájať mimovládny a podnikateľský sektor pri zabezpečovaní pomoci v partnerských krajinách.

Čítať viac | 19:08

Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová vyhlásila, že boj proti syntetickej droge fentanyl by sa mal zamerať na základné príčiny krízy. Kritizovala tým USA, ktoré drogu zaradili medzi „zbrane hromadného ničenia“.