Historik Stehlík o likvidácii Heydricha: Nebol to vojenský útok, ale atentát

Praha 22. júna 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Wikimedia)

V súvislosti s historickým útokom na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha sa teraz často objavuje kritika, že tento čin si v dôsledku negatívnej konotácie nezaslúži slovné označenie “atentát“, ale skôr “vojenský útok“. Vojenský historik Eduard Stehlík sa na Facebooku pokúsil vysvetliť, prečo sa napriek tomu prikláňa k tej tradičnej formulácii

Eduard Stehlík vo svojom príspevku na sociálnej sieti zareagoval na občas kladenú otázku, prečo sa stále používa teraz nekompromisný termín atentát. Svoju odpoveď vojenský historik začal zoširoka a pripomenul tak dobu, kedy so svojimi kolegami zorganizoval výstavu venovanú tejto likvidačnej operácii.

“Už to bude takmer dvadsať rokov, čo sme s kolegami vo Vojenskom historickom ústave, kde som vtedy pracoval, pripravili výstavu ‘Atentát – Atentát na Heydricha 1941-1942′, ktorá mala mimoriadny ohlas nielen u nás, ale aj za hranicami Českej republiky. Veľmi dobre si pamätám, že sme práve vtedy začali systematicky opravovať novinárov a publicistov, aby v súvislosti s atentátom na Reinharda Heydricha prestali používať obrat, že ho Ján Kubiš s Jozefom Gabčík spáchali. Opakovane sme ich upozorňovali, že tým preberajú dikciu nacistickej propagandy, pretože sa páchajú trestné činy, avšak atentát na Heydricha trestným činom v žiadnom prípade nebol,” upozornil Stehlík.

Snaha o jazykovú zmenu priniesla podľa historika svoje ovocie, pretože sa súslovie “spáchanie atentátu“ v prípade Heydrichovej likvidácie používa teraz oveľa menej. “Novinár či komentátor, ktorý ho použije, sa väčšinou zahanbí a za jeho použitie sa ospravedlní (aj keď aj tento rok som použitie tohto nevhodného slovesa zaznamenal)“, píše Stehlík.

Pôvodná definícia

Historik sa však domnieva, že aktuálne presadzované nahradenie slova atentát termínom “vojenský útok“ nie je tým správnym posunom. Svoju argumentáciu stavia najmä na tom, že pojem atentát je celkom široký a vzťahuje sa na mnohé javy, bez toho aby bol používaný v súlade s pôvodnou terminológiou.

“Dnes žijeme vo svete, kde sa každý deň odohrá niekoľko činov, ktoré by sme podľa dnešného chápania mohli označiť za atentát. Výbuchy na frekventovaných trhoviskách, explózie v autobusoch, vlakoch či vagónoch metra. Náš súčasný svet je presýtený atentátmi. Ide však skutočne o atentáty? Nepoužívame onen, kedysi tak jasne špecifikovaný pojem, nesprávne, pre niečo iné, než naši predkovia?” pýta sa Stehlík a odvoláva sa na encyklopedickú definíciu, podľa ktorej “atentát je predovšetkým útok na život známej osobnosti, vedený poväčšinou z politických príčin“.

Ďalej historik poukazuje na dichotómiu, kedy z tisícky podobne uskutočnených atentátov niektoré boli verejnosťou vítané, zatiaľ čo iné vyvolávali len hnev a rozčarovanie.

“V dejinách ľudstva boli uskutočnené tisíce takýchto atentátov. Umierali pri nich králi, prezidenti, členovia vlád, poslanci i politickí odporcovia. Boli atentáty, po ktorých sa svet otriasol hnevom nad obludnosť takého činu. Boli však aj atentáty, kedy si ľudia oddýchli, či sa dokonca otvorene radovali. Bývalo to vtedy, keď obeť atentátu patrila k bytostiam, ktoré rozsievali smrť, utrpenie a skazu. Takým atentátom bol bezpochyby aj ten v okupovanej Prahe 27. mája 1942,” povedal vojenský historik.

Naši predkovia tak podľa neho ani nevideli žiadnu rozporuplnosť pri označovaní útočnej akcie slovom atentát.

“O útoku na Reinharda Heydricha hovoria navyše ako o atentáte prakticky všetky dostupné dokumenty čs. exilovej vlády, II. odboru (spravodajského) Ministerstva národnej obrany v Londýne, osobné poznámky generála Františka Moravca (ktorý túto akciu naplánoval a dal príkaz na jej vykonanie), rovnako ako dokumenty našich britských partnerov z SOE (Special Operations Executive), ktorí sa na jej realizácii priamo podieľali. Aj v pamätiach súčasníkov a dostupnej literatúre nájdeme prakticky bez výnimky pre túto akciu označenie atentát,” upozorňuje Stehlík.

Prehnaná korektnosť

Historik preto vníma túto snahu o vynález nového termínu pre populárnu a zažitú formuláciu “ako určitú nešťastnú snahu dopátrať sa čo najkorektnejšieho označenia tejto akcie bez ohľadu na to, aký je pôvodný význam slova atentát“.

Stehlík dodáva, že čeština je okrem toho jazyk s bohatou slovnou zásobou, preto dokonca ani nevidí zmysel v nahradení obsažného slová s jednoznačným významom “zložitými a kostrbatým obratmi“, ktoré podľa neho neodrážajú krásu jazyka.

“Možno počujem trávu rásť, ale nerád by som sa dočkal doby, kedy bude v rámci prehnanej korektnosti slovo atentát v už vydaných publikáciách, románoch, filmoch a odborných štúdiách nahradzované akýmsi umelo vytvoreným súslovím, a až budú raz v televízii dávať mimoriadny Sequensov film Atentát, ktorý premenujú na ,Vojenský útok‘. Preto atentát na Reinharda Heydricha pre mňa navždy zostane atentátom. Atentátom, ktorý bol vykonaný, uskutočnený, ale v žiadnom prípade nie spáchaný,” uzavrel celú vec Eduard Stehlík.

Likvidácia Heydricha