Helena Mezenská: „Slovensko nenesie zodpovednosť za rozvrátenie krajín Blízkeho východu a štátov severnej Afriky“

Brusel 4. októbra 2015 (HSP/Foto:Facebook)

Európska únia si zasa pomýlila lieky. Vzala si tabletku na bolesti brucha, aj keď zjavne má problémy s hlavou. Prekvapuje aj snaha Bruselu, Berlína, Paríža, Varšavy a ostatných členov “EÚ-eseročky” všetko postaviť z nôh na hlavu. Ale tak sa nedá stáť – preto všetko padá…

Brusel a spol. sa húževnato snažia liečiť následky a vôbec si nevšímajú príčiny prílevu stoviek tisíc emigrantov do Európy. Slovenský premiér má síce ešte zopár partnerov v EÚ, ktorí sním súcitia, ale už zostal ako sám vojak v poli – iba Slovensko pripravuje žalobu a chce zažalovať Brusel pre kvóty na utečencov.

Väčšina štátov EÚ stále niečo melie o kvótach, ľudskosti a humanite, ale buď už reálne uzatvára hranice a buduje ploty, alebo sa na to horúčkovito pripravuje. Schengen padá, Európska únia sa premieňa na malé ostrovy počas jarných záplav. Návrhy Slovenska vytvárať podmienky na bezpečné živobytie potenciálnych utečencov v ich domovskej krajine zostávajú hlasom volajúceho v púšti.

V Bruseli, Berlíne či Paríži si stále neobjednali lieky na krátkozrakosť. Sľubujú, že túto vlnu utečencov zvládnu a tých 120 utečencov nejako rozmiestnia po všetkých kútoch Európy. Lenže stále si zatvárajú oči pred tým, že tých 120 tisíc to vôbec nie je strop, finál, cieľ, fajka zhasla… Vlny utečencov s krátkymi prestávkami budú zalievať Európu dovtedy, kým nezažehnajú vojnový požiar na Blízkom východe a nevytvoria také podmienky pre obyvateľstvo, aby ľudia nemuseli odtiaľto utekať. A práve s tým EÚ nič nerobí a absolútne ignoruje mienku Slovenska.

Koľko miliónov utečencov príde do EÚ v najbližších rokoch? Dokedy postačia „kapacity“ na rozmiestnenie utečencov? Na to dnes nemyslia ani v Bruseli, ani v Berlíne. Lídri civilizovanej Európy pokračujú v barbarskej politike: po nás môže byť aj potopa! Čo bude zajtra, to asi nezaujíma európskych lídrov. A stále a stále užívajú tie nesprávne lieky a stále si tupo-hlúpo berú tabletku na žalúdok, keď ich evidentne bolí hlava…

O tom, že v Bruseli nevaria dobrú európsku utečeneckú polievku, sú presvedčení nielen naši vládni predstavitelia, ale aj mnohí zástupcovia opozície. V tejto otázke by sa naši politici skutočne nemali rozdeľovať na pravicu a ľavicu, na vládu a opozíciu, na červených a modrých. Tentoraz skutočne ide o Slovensko, ba aj o celú babičku Európu, veď viacerí si s obľubou často opakujú, že je to náš spoločný dom… A v tom dome treba poriadne pozametať a urobiť poriadok…

Kvóty nepodporuje ani poslankyňa Národnej rady SR Helena Mezenská. Navštívila „veľký európsky dom“ a na vlastné oči sa presvedčila, akú „utečeneckú“ polievku tam varia a čo môžeme očakávať. „Včera som sa vrátila zo zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v Štrasburgu. Hoci v tomto výbore zastupujem za Slovensko ako náhradníčka, som rada, že som sa zúčastnila zásadného a dôležitého hlasovania o rezolúcii meniacej implementáciu súčasného tzv. Dublinského systému, Dublinskej dohody. Ak to veľmi zjednoduším, zmyslom hlasovania s takmer 30 pozmeňujúcimi návrhmi, bolo hlasovanie o “férovom, vyváženom a solidárnom” nastavení európskej azylovej politiky,“ informuje politička.

„Rezolúciu som spolu s ďalšími zúčastnenými kolegami zo slovenskej skupiny a Anglicka nepodporila, pretože v mnohom neprimerane “zmäkčuje” kritéria pre preskúmanie žiadostí o udelenie azylu, zasahujúc tak do suverenity nášho štátu a našej azylovej politiky,“ dodáva.

„Slovensko nenesie zodpovednosť za rozvrátenie krajín Blízkeho východu a štátov severnej Afriky a minimálne prejavená snaha o riešenie imigračných vĺn a utečeneckej krízy v jej príčinách, bola dôvodom pre tento môj nemenný postoj. Pretrvávajúce prerozdeľovanie kvót v ďalších vlnách utečencov nie je systémovým a dlhodobo udržateľným riešením. A ja za mimoriadne dôležité považujem zvýšiť bdelosť a opatrnosť, aby v snahe pomáhať ľuďom chrániacich svoj život k nám nekontrolovane neprenikali osoby so zastretými úmyslami,“ zdôrazňuje Helena Mezenská.

A čo nám zostáva? No asi nič iné, ako presadzovať vlastnú politiku v tejto otázke a očakávať, keď sa Európska únia konečne spamätá a užije si tú nešťastnú tabletku na hlavu a nie na žalúdok, nohu či ruku. Možno jej to konečne pomôže. Samozrejme, možno ju bolí aj niečo iné, ale hlava – to je určite ten najväčší problém…

Eugen Rusnák