Helena Mezenská o balíčku protiteroristických opatrení a hlasovaní v parlamente

Bratislava 11. decembra 2015 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

V parlamente riešili terorizmus… Poslanci hlasovali o balíčku protiteroristických opatrení –  najskôr o ústavnej zmene, na ktorú potreboval Smer 90 hlasov. Zákon našiel oporu v poslancoch opozičného Mostu-Híd. Opozícia a médiá kritizujú Bélu Bugára

Mnohé médiá obvinili Bélu Bugára v príprave povolebnej koalície so Smerom-SD. Líder Mostu-Híd to s úsmevom poprel a niet pochyb, že tento raz hovoril čistú pravdu: program, ciele a smernice týchto dvoch politických subjektov sú tak rozdielne a ich lídri sa tak „majú radi“, že iba amatérski novinári môžu meditovať na margo možnosti vytvorenia koalície Smeru s Mostom. To už je vyššia pravdepodobnosť, že sa Vladimír Mečiar vráti do politiky…

Zasa zaujalo vystúpenie poslankyni Heleny Mezenskej. Zostala verná svojim postojom a nie príliš sa stotožnila s názormi opozície na zákon z dielne Smeru. Potvrdila, že teroristické hrozby v EÚ a na Slovensku sú reálne a protiteroristické opatrenia treba pripravovať. Podotkla však, že v zákone treba urobiť menšie úpravy, aby sa ho nedalo zneužiť a vysvetliť a konkretizovať niektoré formulácie – práva za účelom zabráneniu zneužívania zákona.

Na facebookovej stránke vysvetlila svoje postoje. „Hlasovalo sa o balíčku protiteroristických opatrení. Potrebu prijatia týchto opatrení v stave narastania bezpečnostných rizík, nebudem spochybňovať, bolo by to nezodpovedné. Je potrebné posilniť kompetencie a tým aj výkon bezpečnostných zložiek v situácii narastajúcich hrozieb, ktorým dnes európske štáty čelia.

Avšak v súbore predložených zákonov je predsa len niečo, čo tam podľa môjho názoru nemá byť. Politický extrémizmus. dnes presne a konkrétne vymedzený nie je. A preto obavy politických ale i občianskych oponentov, kritikov riadiacej moci z jej zneužívania – trestným stíhaním tých, čo sa vzoprú, je dôvodné. Preto som aj predložila pozmeňujúci návrh, ktorý pochybnosti o zneužívaní moci prenasledovaním a trestným stíhaním “nepohodlných” ľudí mal zabrániť.

Dnes nie je presne určené, kto je a kto nie je extrémistom, hranice medzi extrémizmom, radikalizmom a “normalitou” nie sú presne určené a každý si to vysvetľuje po svojom.

Nerada sa k tomu vraciam, ale i v roku 2013, keď som nielen ja ale i iní kolegovia boli rozhorčení obmedzením a zabránením občanom vo vstupe na balkón, čo je základné občianske a demokratické právo, som bola ja samotná označená za extrémistku.
Takže, po tejto skúsenosti dobre viem, že tendencie označovať právom brániacich sa ľudí voči neoprávneným postupom – za extrémistov, tu sú. A nerada by som bola, ak by pod rúškom antiteroristického boja v našej spoločnosti začali politické a nebodaj trestné procesy s oponentmi z politických a občianskych radov.

Bez konkrétneho určenia náplne pojmu si politický extrémizmus každý môže vykladať po svojom a dramatické je to, ak sa neurčené a nejasné výklady pretavia do hrubých zásahov proti základným ľudským a občiansky právam. Pozmeňujúci návrh s výzvou na presné určenie extrémizmu a radikalizmu nebol prijatý. Preto istý návod na rozlíšenie daných pojmov pripájam ja:

– politický radikalizmus – hlboké zmeny v demokratickej spoločnosti, nie odstránenie demokracie

– politický extrémizmus – nahradenie demokracie totalitným, autoritatívnym systémom bez rešpektu k ľudským právam.

Tak verím, že o niečo znalejší budeme aj múdrejší a spoznáme ľahšie tých, ktorí extrémizmom útočia a manévrujú a ktorí sa pred ním chránia.

Všeobecne platí, že kto čím útočí a osočuje iných, hovorí o sebe. Odhaľuje seba samého. V psychológii sa to nazýva – sebaprojekcia – autoprojekcia,“ uzatvára svoj komentár poslankyňa Národnej rady SR Helena Mezenská.

Video si môžete pozrieť tu: