„Môžeme povedať, že máme nie len víziu, ako má naša krajina vyzerať, ale konečne aj zosumarizovanie hlavných problémov a ponuku ich riešení,“ uviedol minister Heger v pondelok k predstavenému dokumentu Moderné a úspešné Slovensko. Ten má byť podľa kompetentných zastrešením reforiem v najbližších rokoch, ktoré budú financované jednak z prostriedkov Plánu obnovy, a následne aj z klasických európskych fondov.

Podľa Eduarda Hegera na dokumente pracovali desiatky odborníkov. „Dali hlavy dokopy a vytvorili, nazval by som to, taký zásobník reforiem. Na to, aby sa Slovensko stalo moderné a úspešné potrebuje absolvovať reformy,“ dodal s tým, že ide o dokument približne na desať rokov, nie iba na najbližšie štyri roky, ktoré pokrýva Plán obnovy EÚ.

Nová dimenzia

Uvedené reformy majú podľa Hegera hodnotu desiatok miliárd eur. „Toto je cesta k tomu, aby sa Slovensko stalo modernou a úspešnou krajinou a verím, že po tomto túžia všetci občania Slovenskej republiky. Toto dokáže zo Slovenska urobiť krajinu, kde budeme radi žiť.“

Minister financií hovoril o „posunutí Slovenska do novej dimenzie“. Vyzdvihol najmä zmeny potrebné vo vzdelávacom systéme, fiškálnej politike, zdravotníctve či zlepšovaní podnikateľského prostredia.

Heger dodal, že tento dokument je zároveň oficiálnym otvorením diskusie o reformách ako aj o Pláne obnovy, ktorú môžu krajiny predkladať Európskej komisii od 15 . októbra. Z dokumentu podľa neho môžu čerpať odborníci, politickí oponenti, aby sa zapojili do debaty týkajúcej sa reformného procesu.

„Ktokoľvek môže vybrať z tohto menu a môžu navrhnúť, ktoré sú najlepšie reformy pre Slovensko pre tento čas, ktoré by mali byť financované aj z Plánu obnovy,“ povedal Heger s tým, že ak sa niekomu zdá, že niektoré reformy v dokumente chýbajú, má ich „priniesť na stôl“. „Radi s vypočujeme iný názor,“ doplnil.

Podľa názoru Hegera, ak by podobný plán pripravovali a napĺňali niektoré z bývalých vlád, tak “si sadnú piati oligarchovia, rozdelia si to podľa sily vplyvu v jednotlivých rezortoch a bolo by vymaľované”. Naopak, súčasná vláda podľa neho zavedie novú politickú kultúru.

Moderné školy, reforma VŠ či motivovaní učitelia sú cieľom reformného plánu

Posilnenie ranej starostlivosti a predprimárneho vzdelávania, moderné školy, motivovaní učitelia, ale aj reforma vysokých škôl (VŠ) sú hlavnými strategickými politikami a iniciatívami vo vzdelávaní do roku 2030 vo vízii Moderné a úspešné Slovensko, z ktorej sa má zostaviť plán obnovy. Materiál predstavil v pondelok rezort financií SR.

Podľa neho v rokoch 2021 až 2024 má smerovať na investície v materských školách 338 miliónov eur. V zverejnenom materiáli sa uvádza, že zvládnuť implementáciu povinného predprimárneho vzdelávania od piatich rokov počnúc školským rokom 2021/2022 si okrem budovania kapacít vyžaduje aj ďalšie podporné opatrenia. Predkladatelia reformného materiálu počítajú s tým, že právny nárok na materské školy pre deti od štyroch rokov má platiť od roku 2023, pre deti od troch rokov od roku 2024. Očakáva sa, že v roku 2024 sa zvýši zaškolenosť detí vo veku od štyroch do šiestich rokov z 82 na 95 percent.

Posilňovať sa má aj inkluzívnosť bežných základných škôl. Východiskovým dokumentom pre zvyšovanie inkluzívnosti škôl a školských zariadení bude Stratégia inkluzívneho vzdelávania. Posilnia sa podporné tímy v školách prostredníctvom zavedenia nárokovateľnosti škôl a odborných zamestnancov, pričom veľkosť úväzkov bude závisieť od veľkosti školy. Cieľom je tiež reforma školských zariadení poradenstva a prevencia. Na tento zámer má ísť v rokoch 2021 až 2024 suma 590 miliónov eur.

Odmeňovanie učiteľov

Jedným zo zásadných bodov materiálu je odmeňovanie učiteľov, ich príprava a profesijný rozvoj. Výrazne sa majú zvýšiť platy učiteľov, pričom sa posilní aj variabilná zložka platu, vďaka čomu sa podporí zásluhovosť pri odmeňovaní učiteľov. Celková finančná potreba na skokové zvýšenie platov vrátane podpory profesijného rozvoja učiteľov pre roky 2022 až 2024 je vyčíslená na 665 miliónov eur.

Digitálna transformácia vzdelávania a administratívnych procesov regionálneho školstva bude postavená na troch princípoch. Ide o doplnenie digitálnych zručností učiteľov, vybavenie učiteľov a škôl digitálnymi technológiami a reformu kurikula posilnením horizontálnych digitálnych zručností, ale aj špecifického IT vzdelávania. Cieľom je, aby bol v roku 2024 každý učiteľ základnej a strednej školy vybavený notebookom. Táto zmena by v nasledujúcich rokoch mala stáť 133 miliónov eur.

Zmenou má byť aj reforma financovania a riadenia vysokých škôl. Celková finančná potreba na výkonnostné zmluvy pre roky 2021 až 2024 má byť 172 miliónov eur ročne. Cieľom je napríklad znížiť počet verejných vysokých škôl z 20 na 18, zvýšiť podiel doktorandov o 50 percent či zvýšiť podiel zahraničných študentov na Slovensku na 15 percent.

Ďalšími zmenami v školstve majú byť systém riadenia regionálneho školstva či optimalizácia siete základných škôl. Takisto sa má zvýšiť aj podiel populácie zúčastňujúcej sa na vzdelávaní dospelých. Na dobudovanie odborných učební, výstavbu telocviční, revitalizáciu vonkajších ihrísk a hĺbkové rekonštrukcie budov pre roky 2021 až 2024 má smerovať 1,89 miliardy eur.

Cieľom je aj odstránenie segregácie v školách. Úlohou je postupne začleniť zdravotne znevýhodnené deti zo špeciálneho do bežného prúdu, zabrániť chybnému začleňovaniu detí do špeciálneho prúdu či znížiť priestorovú segregáciu detí z marginalizovaných komunít. Ďalších 124 miliónov eur má v nasledujúcich rokoch smerovať na otvorenie trhu s učebnicami, vybudovanie tímu lídrov kurikulárnej reformy, pilotné overovanie nového kurikula a plošné zavádzanie zmeny do vzdelávania.

Súčasné nastavenie pomoci v hmotnej núdzi sa má zmeniť, odporúča rezort financií

Vláda by mala zmeniť súčasné nastavenie pomoci v hmotnej núdzi. Pomoc v hmotnej núdzi by mala viac zohľadňovať finančné náklady sociálne odkázaných domácností. Uvádza sa to v dokumente Moderné a úspešné Slovensko, ktorý zverejnilo Ministerstvo financií SR. Ide o tzv. zásobník reforiem pre plán obnovy. Jednou z možností je podľa materiálu naviazať maximálnu výšku nárokov v systéme pre rodiny s deťmi spolu s prídavkom na dieťa na ekvivalent životného minima jednotlivca bez detí. Príspevok na nezaopatrené dieťa sa má rozšíriť o deti, ktoré sú v predškolských zariadeniach a na stredných školách

Ľudia v hmotnej núdzi, ktorí sa zúčastňujú na vzdelávaní alebo si zvyšujú kvalifikáciu, by mali dostávať vyšší aktivačný príspevok ako tí, ktorí vykonávajú aktivačné práce. Upraviť by sa mali aj podmienky poskytovania príspevku na bývanie, a to s cieľom znížiť energetickú chudobu. Tento príspevok by sa mal vyňať zo systému pomoci v hmotnej núdzi a majú sa zmeniť kritériá nároku naň tak, aby sa rozšírila dostupnosť tohto príspevku pre širšie skupiny obyvateľstva. “Výška príspevku bude zohľadňovať veľkosť a zloženie domácností, ako aj reálne náklady spojené s bývaním,” uvádza sa v materiáli. V rokoch 2021 až 2024 si majú tieto zmeny vyžiadať 286 miliónov eur.

Ministerstvo financií tiež odporúča zefektívniť služby zamestnanosti. V horizonte dvoch rokov sa má zabezpečiť individuálna práca so znevýhodnenými nezamestnanými. Ako sa uvádza v materiáli, v niektorých krajinách individualizované verejné služby zamestnanosti poskytujú aj neštátne subjekty. “To pri správnom nastavení podmienok môže predstavovať nákladovo efektívnu alternatívu,” odporúča dokument. Zaviesť sa má aj hodnotenie účastníkov aktivačných prác koordinátorom alebo pracovníkom obce. Obmedziť sa má zaraďovanie ľudí s úplným stredným vzdelaním na aktivačné práce. V rámci aktívnych opatrení na trhu práce sa má posilniť rekvalifikácia a vzdelávanie. V rokoch 2021 až 2027 si majú takéto opatrenia v oblasti služieb zamestnanosti vyžiadať 1,1 miliardy eur.

Reakcie na nový plán ministra Hegera

Strana Za ľudí má v niektorých oblastiach inú predstavu o reformách ako Ministerstvo financií (MF) SR. V reakcii na predstavenie dokumentu Moderné a úspešné Slovensko, z ktorého sa má zostaviť plán obnovy, to uviedla predsedníčka strany a ministerka investícií Veronika Remišová. Zásadný problém má strana napríklad s návrhom, aby kľúčovú časť riadenia verejných vysokých škôl vykonával prostredníctvom správnej rady štát, samosprávy a zamestnávatelia.

“Vidíme, v akom zlom stave sú mnohé štátne a samosprávne inštitúcie, a viac štátu v orgánoch vysokých škôl nepovažujeme za reformu ani cestu k vyššej kvalite škôl,” uviedla v reakcii Remišová. Reforma vzdelávania je podľa nej kľúčom k prosperujúcemu Slovensku a k rozvoju talentov detí, ale aj dospelých. “Potrebujeme väčší dôraz na reformu obsahu a spôsobu vzdelávania a menší na administratívne a čisto technické záležitosti,” zdôraznila.

Inak si strana predstavuje aj podporu investícií do inovácií, vedy a výskumu. “Jedinou cestou k zvyšovaniu životnej úrovne ľudí a k lepším službám štátu sú reformy a inovácie. Preto budeme podporovať hĺbkové reformy, ktoré môžu priniesť výrazné zlepšenia,” reagovala.

Remišová považuje návrh za základ pre diskusiu v spoločnosti. Strana Za ľudí podľa nej prestaví svoje priority v oblasti reforiem v priebehu budúceho týždňa.

„Pozerám tlačovú besedu o pripravovaných reformách… Teda minister Heger je výnimočný talent v mlátení prázdnej slamy,“ komentovala v pondelok na sociálnej sieti bývalá poslankyňa NR SR Anna Belousovová.

Vyjadril sa aj opozičný poslanec za Smer-SD Ľuboš Blaha. Ten skonštatoval, že namiesto toho, aby sa Eduard Heger poďakoval za to, že bývalá vláda prispela vlastnými návrhmi, tak zvaľoval vinu za svoju neschopnosť na Smer a Roberta Fica. “Zjavne sa ešte neprebudil a po vyše polroku pri moci si ešte stále myslí, že niekoho zaujíma jeho “lebofico”.”

“Keď sa ho pýtali na to, prečo neboli celé leto verejné konferencie, ktoré sľuboval premiér Matovič, tak arogantne odpovedal, že diskusia bude prebiehať na koaličnej rade, kde sú aj iné názory – a vraj “takto má vyzerať poctivá diskusia”. On si asi fakt myslí, že demokracia funguje ako inkvizičný tribunál. Títo ľudia sa jednoducho správajú, akoby cestovali v čase a pristáli do 21. storočia priamo z temného stredoveku. Ich nezaujíma názor ľudí, oni nevedia prijať oponentúru, oni nenávidia opozíciu. Ak máš iný názor, treba ťa upáliť,” píše Blaha.

Podľa poslanca Tomáša Valáška (Za ľudí) je zverejnený plán ako jedálny lístok, z ktorého treba teraz vyskladať 5-chodové menu. “Balík takých reforiem, ktoré sa dajú realistickú stihnúť (do r. 2023 treba mať zazmluvnených 70% peňazí z Fondu obnovy) a ktoré ako celok zlepšia konkurencie schopnosť Slovenska.”

“V praxi to znamená, že potrebujeme dva typy reforiem. Tie “povinné” budú sanovať časti verejnej správy, ktorá je v zlom stave. Lebo ak máme ako krajina prosperovať, musím najskôr fungovať,” vysvetľuje Valášek s tým, že sem patrí napríklad reforma prvého piliera dôchodkového systému či reforma zdravotníctva.

Ďalej podľa neho potrebujeme “transformačné” reformy akými sú reforma školstva či pozemková reforma.

“Väčšinu nápadov potrebných pre úspech vo vyššie uvedených oblastiach nájdete v dnes zverejnenom reformnom pláne. Napr. prístup k vzdelanostnej reforme je na prvý pohľad zdravý, vrátane dôrazu na kritické myslenie a marginalizované komunity. Podobne zdravotníctvo – aj program strany Za ľudí požadoval rozšírenie expertíze a kompetencií všeobecných lekárov. Takže predpoklady na úspech tento program má, teraz je dôležité vybrať tú správnu kombináciu,” píše poslanec na sociálnej sieti.