Môj profil 
Predplatné
Cieľom Obyčajných bolo, aby sa k hracím automatom nedostali občania, ktorí sú preukázateľne odkázaní na dávku v hmotnej núdzi alebo registrovaní medzi dlžníkmi na odvodoch pre Sociálnu poisťovňu. Tento návrh sa mal teda týkať najmä ľudí zo sociálne slabých skupín, alebo tých, ktorí si odmietajú plniť svoje povinnosti.
Prevádzkovateľ výherných automatov mal novelou zákona dostať do rúk nástroj, aby predtým, než hráč začne hrať, mohol identifikovať, či nejde o poberateľa sociálnej dávky. Pokiaľ by prevádzkovateľ umožnil takejto osobe hrať, hroziť mu mala pokuta až do výšky 16.000 eur.
“Hazard na Slovensku ničí životy mnohých ľudí a ich rodín. Je zvrátené, ak sa všetci skladáme na pomoc tým najchudobnejším, podporujeme ich vyplácaním sociálnych dávok a oni tie peniaze napchajú do hracích automatov. Týmto návrhom zákona im zabránime v hraní,” tvrdil Pollák.
Podľa Kadúca išlo predkladateľom predovšetkým o peniaze, ktoré dávame zo solidarity tým najchudobnejším, aby si mohli zabezpečiť základné životné potreby. “Nie na to, aby si z nich zvyšovali zisk prevádzkovatelia hracích automatov. Nie sme za reguláciu poctivého podnikania, ale sme proti tomu, aby sa ktokoľvek obohacoval na úkor tých, ktorí sú odkázaní na pomoc štátu. Keď sme tento návrh predkladali prvýkrát, jedinou výčitkou bola obava z porušenia zákona o ochrane osobných údajov. Tento problém je vyriešený. Preto nevidíme dôvod, aby náš návrh nenašiel širokú podporu naprieč celým politickým spektrom,” povedal pred hlasovaním Kadúc.
Obyčajní predložili takmer identickú novelu zákona aj vlani, parlament ju však neschválil. Prevádzkovatelia herní tvrdia, že úmyslu chrániť sociálne ohrozené skupiny ľudí sa v zásade nedá nič vyčítať a že hráči poberajúci dávky v hmotnej núdzi nie sú ich cieľovou skupinou. Problém však vidia v dlžníkoch Sociálnej poisťovne. Tam totiž podľa nich zvyčajne nejde o osoby v núdzi a vo veľkom množstve prípadov už vôbec nejde o chudobných ľudí.
“Návrh regulovať vstup ľudí poberajúcich sociálne dávky do herných prevádzok naráža na niekoľko právnych bariér, napríklad aj na ich samotnú identifikáciu, na ktorú prevádzkovatelia de iure nie sú oprávnení. Ak by na jej základe začali selektovať, koho do herne vpustiť a koho nie, mohlo by to bez existujúceho právneho základu napĺňať znaky diskriminácie,” upozornil hovorca hráčskych asociácií Juraj Danielis.
.JPG)
.jpg)
