Praha 4. februára 2020 (HSP/Sputnik/Foto:SITA/AP/The Canadian Press-Melissa Renwick)
Švédski poslanci druhýkrát navrhli kandidatúru ekologickej aktivistky Grety Thunbergovej na Nobelovu cenu za mier. Informovala o tom agentúra TT. Správy okomentoval známy český sociológ Petr Hampl
Na konci januára agentúra TT informovala o tom, že Gretu Thunbergovú a hnutie Fridays for Future nominovali na Nobelovu cenu za mier. Podľa agentúry patrí iniciatíva Jensovi Holmovi a Hakanovi Svenneligovi z Ľavicovej strany. Poslanci si myslia, že aktivistke a jej hnutiu sa pomocou minimálnych zdrojov podarilo presadiť diskusiu o problémoch klímy na najvyššiu politickú úroveň.
Prvýkrát na Nobelovu cenu mieru Gretu nominovali v roku 2019 a to, že ju nedostala, považujú švédski poslanci za nespravodlivé. Vtedy cenu obdržal etiópsky premiér Abiy Ahmed, a to za iniciatívu v urovnanie pohraničného konfliktu s Eritreou, ktorého následkom v období od roku 1998 do roku 2018 o život prišlo viac ako 370 tisíc Eritrejčanov a 350 tisíc Etiópčanov.
“Greta na Nobelovu cenu? A prečo len jednu? Mala by dostať Nobelovu cenu z fyziky, chémie, biológie a ekonómie. Vo všetkých tých odboroch vykonala úplný prevrat proti tomu, na čom vedci po stáročia pracovali. A nepotrebovala k tomu ani minútu štúdia,“ komentoval na Facebooku Petr Hampl.
Svojim postom sociológ vyvolal okamžitú reakciu užívateľov sociálnej siete, ktorá mala kritický stav.
“Keď Obama, tak prečo nie Greta.. Sprofanovaná akcia už…“ povedal jeden z komentujúcich.
“Nezabúdal by som aj Nobelovu cenu za literatúru, za skvelú rozprávku o konci sveta,” reagoval ďalší.
“Ja si myslím, že najviac by jej pristal Oscar a hneď v niekoľkých kategóriách,“ uviedla svoj názor užívateľka.
Ekoaktivizmus Greta
Šestnásťročnú švédsku ekologickú aktivistku Gretu Thunbergovú považujú za jedného z vodcov globálneho environmentálneho hnutia.
Thunbergová začala v roku 2018 štrajkovať pri parlamente svojej krajiny miesto toho, aby sa zúčastnila piatkového vyučovania. Chcela tým obrátiť pozornosť politikov na klimatické problémy. Následne začali školáci, a potom aj dospelí ľudia z celého sveta organizovať demonštrácie za boj proti klimatickým zmenám.
Boj za klímu sa neskôr vyhrotil vznikom hnutia Extinction Rebellion, čo v preklade znamená Vzbura proti vyhynutiu. Štrajkujúci sa v Česku, Veľkej Británii, USA a iných krajinách snažili radikálnymi spôsobmi poukázať na ohromujúce následky globálneho otepľovania.