Jerevan 11. februára (TASR) – Kandidát prezidentských volieb v Arménsku Parujr Hajrikjan, ktorý bol pred 11 dňami zranený pri pokuse o atentát, dnes odvolal svoju žiadosť o odklad konania volieb o dva týždne. Informovali o tom ruské spravodajské agentúry.
O odklad volieb požiadal Hajrikjan v nedeľu. Tento krok umožňuje ústava ktorémukoľvek kandidátovi v prípade, že mu v pokračovaní predvolebnej kampane bránia neprekonateľné prekážky.
Ako pripomína server Gazeta.ru, ústavný súd mal zo zákona na posúdenie jeho žiadosti štyri dni. Rovnaký čas mal kandidát aj na odvolanie svojej žiadosti.
Gazeta.ru upozorňuje na skutočnosť, že Hajrikjan za posledných desať dní štyrikrát zmenil svoj postoj vo veci podania či nepodania žiadosti o odklad konania prezidentských volieb.
Ešte v piatok hovoril, že lekári mu neodporúčajú pokračovať v predvolebnej kampani. Potom však vyhlásil, že jeho priatelia naňho naliehajú, aby pokračoval v kampani. V sobotu nepriamo vysvetlil, prečo by mu vyhovoval odklad volieb: v otvorenom liste dvoch ďalším kandidátom Grantovi Bagratjanovi a Raffimu Ovannisjanovi totiž navrhol, aby spojili svoje sily a delegovali jedného z nich ako spoločného kandidáta. Ich reakcia na túto výzvu zatiaľ nie je známa.
Prezidentské voľby sa v Arménsku majú uskutočniť 18. februára. Okrem Hajrikjana sa o tento post uchádza aj úradujúci prezident Serž Sarkisjan, bývalý premiér Grant Bagratjan, exminister zahraničných vecí Raffi Ovannisjan, známy disident a minister zahraničných vecí neuznanej republiky Náhorný Karabach Arman Melikjan, politológ a novinár Andrias Gukasjan a literárny vedec Vardan Sedrakjan. Favoritom volieb je súčasný prezident, ktorého by podľa prieskumov volilo 70 percent voličov.
Podľa agentúry RIA Novosti arménska polícia koncom minulého týždňa zatkla dvoch mužov, ktorí sa neskôr priznali k spáchaniu pokusu o atentát na Hajrikjana.
Hajrikjan bol za čias Sovietskeho zväzu disidentom. Prvýkrát ho zatkli vo veku 20 rokov a odsúdili na štyri roky väzenia. V roku 1987 po tom, ako Michail Gorbačov spustil svoje liberálne reformy v sovietskej spoločnosti, Hajrikjan založil Stranu národného sebaurčenia.
Keď vypukol konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom, Hajrikjan obvinil sovietske vedenie, že konflikt podporuje a bol donútený z krajiny odísť. V 90. rokoch sa však vrátil a zastával posty vo vedení arménskeho parlamentu. O funkciu prezidenta sa neúspešne pokúšal aj v roku 2003.