Hajrikjan odvolal žiadosť o odklad volieb v Arménsku

Hajrikjan odvolal žiadosť o odklad volieb v Arménsku

Jerevan 11. februára (TASR) – Kandidát prezidentských volieb v Arménsku Parujr Hajrikjan, ktorý bol pred 11 dňami zranený pri pokuse o atentát, dnes odvolal svoju žiadosť o odklad konania volieb o dva týždne. Informovali o tom ruské spravodajské agentúry.

O odklad volieb požiadal Hajrikjan v nedeľu. Tento krok umožňuje ústava ktorémukoľvek kandidátovi v prípade, že mu v pokračovaní predvolebnej kampane bránia neprekonateľné prekážky.

Ako pripomína server Gazeta.ru, ústavný súd mal zo zákona na posúdenie jeho žiadosti štyri dni. Rovnaký čas mal kandidát aj na odvolanie svojej žiadosti.

Gazeta.ru upozorňuje na skutočnosť, že Hajrikjan za posledných desať dní štyrikrát zmenil svoj postoj vo veci podania či nepodania žiadosti o odklad konania prezidentských volieb.

Reklama

Ešte v piatok hovoril, že lekári mu neodporúčajú pokračovať v predvolebnej kampani. Potom však vyhlásil, že jeho priatelia naňho naliehajú, aby pokračoval v kampani. V sobotu nepriamo vysvetlil, prečo by mu vyhovoval odklad volieb: v otvorenom liste dvoch ďalším kandidátom Grantovi Bagratjanovi a Raffimu Ovannisjanovi totiž navrhol, aby spojili svoje sily a delegovali jedného z nich ako spoločného kandidáta. Ich reakcia na túto výzvu zatiaľ nie je známa.

Prezidentské voľby sa v Arménsku majú uskutočniť 18. februára. Okrem Hajrikjana sa o tento post uchádza aj úradujúci prezident Serž Sarkisjan, bývalý premiér Grant Bagratjan, exminister zahraničných vecí Raffi Ovannisjan, známy disident a minister zahraničných vecí neuznanej republiky Náhorný Karabach Arman Melikjan, politológ a novinár Andrias Gukasjan a literárny vedec Vardan Sedrakjan. Favoritom volieb je súčasný prezident, ktorého by podľa prieskumov volilo 70 percent voličov.

Reklama

Podľa agentúry RIA Novosti arménska polícia koncom minulého týždňa zatkla dvoch mužov, ktorí sa neskôr priznali k spáchaniu pokusu o atentát na Hajrikjana.

Hajrikjan bol za čias Sovietskeho zväzu disidentom. Prvýkrát ho zatkli vo veku 20 rokov a odsúdili na štyri roky väzenia. V roku 1987 po tom, ako Michail Gorbačov spustil svoje liberálne reformy v sovietskej spoločnosti, Hajrikjan založil Stranu národného sebaurčenia.

Keď vypukol konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom, Hajrikjan obvinil sovietske vedenie, že konflikt podporuje a bol donútený z krajiny odísť. V 90. rokoch sa však vrátil a zastával posty vo vedení arménskeho parlamentu. O funkciu prezidenta sa neúspešne pokúšal aj v roku 2003.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

12:11

Za nočnými výbuchmi na vojenskej základni v Iraku nebola vojenská akcia, informovala v sobotu tamojšia tlačová agentúra INA.

12:10

Poľsko je pripravené zúčastniť sa na programe NATO s názvom Zdieľanie jadrových zbraní, pretože silnejú hrozby z Ruska, vyhlásil poľský prezident Andrzej Duda.

12:09

Vojnový spravodajca ruských novín Izvestija Semion Jeremin zahynul pri ukrajinskom útoku v Záporožskej oblasti, ktorej časť Moskva okupuje, informoval denník na sieti Telegram.

11:53
Čínu čaká najväčšia reforma armády za posledné desaťročie. Na príkaz Si Ťin-pchinga krajina rozpustí Sily strategickej podpory a vytvorí novú jednotku – Sily informačnej podpory. Hlavnou úlohou tejto štruktúry je viesť kybernetickú vojnu.

Predchádzajúci veliteľ Síl strategickej podpory Ju Qiansheng sa v polovici minulého roka prestal objavovať na verejnosti. V roku 2023 čínske orgány uskutočnili rozsiahlu čistku najvyšších veliteľov po odhalení rozsiahlej korupcie v ozbrojených silách.

11:30

Zomrel muž, ktorý sa zapálil v parku oproti súdnej sieni v New Yorku počas prebiehajúceho súdneho procesu s bývalým prezidentom USA Donaldom Trumpom. 

11:28

Gruzínska mládež dominovala týždňu pouličných protestov proti plánom schváliť zákon o “zahraničnom vplyve” a čoraz hlasnejšie dáva najavo príklon k Európskej únii a západným hodnotám. Už piatu noc po sebe stovky mladých protestujúcich pochodovali v hlavnom meste Tbilisi, aby bolo ich hlas počuť.

11:08

V Španielsku, druhej najnavštevovanejšej krajine sveta, sa šíri “antituristické” hnutie. To núti úrady, aby sa pokúsili zosúladiť záujmy miestnych obyvateľov s lukratívnym odvetvím ekonomiky.

11:07

Sergej Barbarez sa stal novým trénerom futbalovej reprezentácie Bosny a Hercegoviny. Vo funkcii nahradil Sava Miloševiča, ktorý viedol tím iba sedem mesiacov a nedokázal s ním postúpiť z play off na finálový turnaj ME 2024 v Nemecku. Bosna bola aj jeden zo súperov Slovenska v kvalifikácii.

09:57

Nemecká vojnová loď ukončila misiu na ochranu obchodnej lodnej prepravy pred militantnými húsíami v Jemene a v sobotu skoro ráno opustila Červené more.

09:56

Americký Senát hlasoval, po polnočnom konečnom termíne, opätovne za kľúčový zákon o sledovaní. Zákon pritom takmer prestal platiť. Predchádzali tomu názorové rozdiely o tom, či by Federálny vyšetrovací úrad USA (FBI) mal mať zakázané využívať tento program o údajoch o Američanoch.

09:02

Izrael v súvislosti s vyhrotenou situáciou na Blízkom východe žiada USA o viac tankovej munície a vojenských vozidiel, píše agentúra Bloomberg.

Podľa zdrojov agentúry bola žiadosť predložená nedávno a Bidenova administratíva ju ešte nezačala posudzovať.

Denník The Wall Street Journal predtým s odvolaním sa na amerických predstaviteľov napísal, že Biely dom zvažuje možnosť transferu zbraní do Izraela za viac ako 1 miliardu dolárov. Išlo by o najdrahšiu dodávku od začiatku operácie v pásme Gazy.

08:52
USA uvalili sankcie na Minsk Wheeled Tractor Plant a tri čínske podniky za údajný transfer výrobkov potrebných pre raketový program do Pakistanu, uvádza ministerstvo zahraničných vecí.
08:50

Americká armáda umiestnená na leteckej základni neďaleko čadského hlavného mesta N’Djamena nemohla predložiť dokumenty, ktoré by odôvodňovali jej prítomnosť, píše agentúra Reuters.

Hlavný veliteľ čadských vzdušných síl v tejto súvislosti požiadal o prerušenie pobytu Američanov.

08:41

Pre vojnu v palestínskom Pásme Gazy sa tradičná púť židov na tuniský ostrov Džerba uskutoční v oklieštenom formáte. Púť do synagógy Ghriba – najstaršej v Afrike – zvyčajne zahŕňa niekoľkodňové podujatia za prítomnosti tisícov pútnikov.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Na snímke matka Xena v ZOO v Košiciach

Autor: FOTO TASR-František Iván

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama
Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali