Gruzínsky veľvyslanec: Krajine nestačí dúfať v zmenu – musí sa na ňu pripravovať

Bratislava/Tbilisi 11. apríla 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Shakh Aivazov)

Nikto – ani Gruzínsko – nemôže predvídať, ako sa zmení medzinárodná situácia, a teda ani to, kedy sa objaví príležitosť stať sa plnohodnotným členom EÚ a NATO. Našou povinnosťou však je byť pripravenými, keď sa to stane. V rozhovore pre TASR to uviedol gruzínsky veľvyslanec na Slovensku Revaz Gačečiladze

Veľvyslanec Gruzínska na Slovensku v interview pri príležitosti 30. výročia tzv. aprílovej tragédie – počas ktorej sovietske vojská 9. apríla 1989 zabili v Tbilisi 21 demonštrantov za gruzínsku nezávislosť – rozprával o potrebe vzdelávania ako predpokladu úspešného vstupu do EÚ, o tom, že Gruzínsko nechce svojimi ašpiráciami na vstup do NATO vyvolať tretiu svetovú vojnu, ale aj o vzťahoch Gruzíncov k Rusku a Rusom.

“Bežní ľudia podporujú členstvo v EÚ, avšak nie vždy vedia, prečo a čo od neho majú očakávať,” pripustil veľvyslanec, pričom však dodal, že to nie je len prípad Gruzínska, ale aj iných krajín. Diplomat v tomto smere poukázal na príklad odchodu Británie z EÚ, keď Briti “ako predstavitelia ekonomicky rozvinutej a bohatej krajiny” hlasovali za brexit, aby sa nakoniec ukázalo, že “nevedeli úplne, za čo presne hlasujú”.

Problémom Gruzínska na ceste do Únie môže byť podľa Gačečiladzeho okrem iného napríklad “štruktúra (gruzínskeho) poľnohospodárstva, charakteristického malými pozemkami” a nízkou produktivitou, ktoré aspoň nateraz “nedokáže konkurovať (produkcii) z EÚ”.

Ako však diplomat zdôrazňuje, napriek určitej miere nejasnosti v súvislosti s tým, čo cesta do EÚ a členstvo v nej so sebou prinášajú, väčšina občanov Gruzínska vie, že “nechce žiť v močiari, ktorý (v krajine) vznikol následkom dlhých rokov života v plánovanom hospodárstve”. Ľudia preto podľa jeho slov síce “často neuvažujú o detailoch, ale vedia, že chcú žiť v lepších podmienkach – a lepšie podmienky sú v Európe”.

Hlavná prekážka na ceste Gruzínska na Západ však podľa neho spočíva v spôsobe, akým život v plánovom hospodárstve zmenil ľudí. “Niekoľko generácií žilo v podmienkach, keď neboli tvorcami svojho osudu a nemali rozhodovaciu právomoc nad svojimi životmi,” uviedol. Transformácia krajiny smerom k západným hodnotám a štandardom bude preto komplikovaná a “ľudia sa budú musieť vnútorne zmeniť”.

Gačečiladze zdôraznil, že vláda podniká kroky k tomu, aby sa ľudia dokázali novej situácii prispôsobiť. “Avšak robiť niečo (na podporu) nestačí,” zdôrazňuje veľvyslanec konštatujúc, že bežným Gruzíncom “netreba len dávať podporu, ale treba ich aj vzdelávať – to je najdôležitejšie”.

Majúc na zreteli túto skutočnosť, chce gruzínska vláda až 25 percent plánovaného rozpočtu venovať na školstvo s cieľom transformovať vzdelávací systém, spresnil veľvyslanec.

“Potrvá dlho, kým táto politika prinesie svoje plody – nebude to ani o rok, ani o päť rokov -, avšak ľudia aspoň dostanú čas prispôsobovať sa novej situácii,” povedal Gačečiladze. “Aj v našom prípade každopádne platí, že človeka je lepšie naučiť chytať ryby, než ich nimi neustále kŕmiť.”

V otázke členstva v NATO je podľa veľvyslanca situácia trocha iná než pri EÚ. Pri Únii bežní ľudia “skutočne často nechápu jej výhody, ale v prípade NATO sú benefity každému jasné – je to ochrana pred možnými vonkajšími hrozbami,” spresnil.

Z hľadiska možného vstupu do NATO má podľa neho Tbilisi realistické očakávania. “Momentálne by členstvo Gruzínska v Aliancii automaticky podporila asi polovica členov a ďalšia štvrtina by sa nechala presvedčiť, avšak zvyšné štáty by svoj súhlas momentálne nedali za žiadnych okolností,” zhodnotil Gačečiladze súčasné perspektívy vstupu tejto juhokaukazskej krajiny do Severoatlantickej aliancie.

Zároveň však zdôraznil, že situácia a z nej vyplývajúce perspektívy sa môžu nečakane meniť: “V roku 2014 sme vstúpili do Hlbokej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA) s EÚ. Nečakali sme to tak skoro a predsa sa to stalo, aj vďaka náhlym zmenám na medzinárodnej scéne…, a preto nikto nemôže s určitosťou predvídať, čo sa stane, a urobiť jasnú prognózu budúceho vývoja. Môže sa stať, že situácia, pokiaľ ide o perspektívu nášho vstupu, sa nečakane zlepší. Ak sa tak naozaj stane, my musíme byť pripravení”. Ako príklad náhlej zmeny na medzinárodnej scéne uviedol veľvyslanec ruskú vojenskú intervenciu na Ukrajine.

Na otázku, či by prípadné členstvo Gruzínska v NATO nemohlo viesť k vojne s Ruskom o gruzínske separatistické regióny Abcházsko a Južné Osetsko/oblasť mesta Cchinvali, diplomat povedal: “My neočakávame, že nám NATO pomôže oslobodiť okupované územia. To by znamenalo tretiu svetovú vojnu a my určite nechceme byť jej príčinou.”

Navrátenie týchto území chce Tbilisi podľa neho dosiahnuť mierovou cestou tak, že sa na základe vlastného úspechu stane lákadlom pre ľudí tam žijúcich.

Gačečiladze sa vyjadril aj k vývoju vzťahov Gruzínska s Ruskom po tom, ako bola s nástupom vlády politickej strany Gruzínsky sen v roku 2012 čiastočne obnovená komunikácia medzi Tbilisi a Moskvou.

Skutočnosť, že Rusko sa medzitým stalo druhým najväčším obchodným partnerom Gruzínska, má podľa diplomata dvojsečný charakter. “Rusko napríklad znova otvorilo svoj trh pre gruzínske vína. Je to najbližší trh, ľahko sa tam exportuje, naše vína tam ľudia poznajú a majú radi,” pripustil Gačečiladze.

V tejto súvislosti však upozornil na hrozbu spojenú s tým, že “podnikatelia neuvažujú ako štátnici a myslia len na svoj (okamžitý) profit”. Hrozbu vidí najmä v tom, že Rusko je “centralizovaná krajina”.

“Jeden deň kúpia naše víno a na druhý v ňom nájdu nejakú chybu, ktorá tam vôbec nemusí byť, ale bude rozhodnuté, že tam je” – a opäť zavrú svoj trh, uviedol.

Gačečiladze tvrdí, že ruský trh netreba ignorovať, keďže do Gruzínska okrem iného prichádza obrovské množstvo ruských turistov, ktorí tam “míňajú svoje peniaze”. Zdôraznil však, že vzhľadom na “nespoľahlivosť Ruska ako partnera” je Gruzínsko nútené svoj obchod diverzifikovať a orientovať sa aj na EÚ, Čínu, ale i na Turecko a Irán.

“Na ľudskej úrovni nemajú Gruzínci s Rusmi žiaden problém… A platí to aj naopak, nikdy som nepočul o nejakých protigruzínskych náladách v ruskej spoločnosti. To, že má niekto dobrý vzťah s ľuďmi, však neznamená, že má rád ich vládu. Každá vláda má totiž svoje záujmy, ktoré volá národnými záujmami, hoci niekedy sú to skôr záujmy protinárodné,” sumarizoval veľvyslanec problematiku rusko-gruzínskych vzťahov.

Gruzínsko – bývalá sovietska republika – už dlhodobo ašpiruje na vstup do EÚ a NATO. V roku 2008 viedla päťdňovú vojnu s Ruskom o dva separatistické regióny – Abcházsko a Južné Osetsko/oblasť mesta Cchinvali.