Minister Gröhling poznamenal, že zatiaľ nemá informácie o výsledkoch štvrtkového rokovania konzília epidemiológov o tom, aké odporúčanie bude dávať Ústrednému krízovému štábu v otázke možného otvorenia škôl.

“Prosím vás, je fakt, že školy musíme otvoriť, pretože najväčším porazeným tejto krízy môžu byť žiaci. Školy musia fungovať, a už si to prosím vás všetci otvorene priznajme. Nerobme tu nejakú zásterku, že všetko ostatné je dôležité, ale školy nie sú dôležité,” vyhlásil.

Podľa slov ministra vyrastá “generácia, ktorá je mimo škôl”. “V zahraničí všetci zatvárajú školy ako posledné a otvárajú školy ako prvé. U nás je to presne naopak. V zahraničí vedia, že výučbu v triede nahradíme veľmi ťažko, ale u nás to rozprávame iba my z Ministerstva školstva.”

Branislav Gröhling uviedol, že bude oslovovať aj ostatné strany vo vládnej koalícií, aby k tejto téme vyjadrili svoj názor. Očakáva v tejto veci spoločné vyhlásenie celej koalície. “Mali by sme sa na to pozerať, že vzdelanie je dôležité a prvoradé a že chceme ísť reálne do škôl.”

Tvrdí, že by sa mali vyjadriť už všetci, nielen ministerstvo školstva. “Myslím si, že by sme si to mali vydebatovať na koaličnej rade. Verím, že budeme mať spoločný názor,” povedal šéf rezortu školstva.

“Nikto mi nemôže zazlievať, že tvrdím, že školy majú byť prvé, ktoré máme otvárať. Je to aj moje vnútorné presvedčenie, že by to takýmto spôsobom malo byť,” zopakoval s tým, že si myslí si, že celý druhý stupeň základných škôl a stredoškoláci by sa mali do škôl vrátiť čo najskôr.

Minister školstva však zároveň uviedol, že nechce ísť do konfliktu s inými orgánmi. Tu však vyvstáva otázka, či zoberie na seba zodpovednosť, že vo vláde tvrdšie nepresadzuje otvorenie škôl, napriek tomu, že odborníci odporúčajú školy otvoriť – minimálne v tých okresoch, kde je epidemiologická situácia dobrá.

Semafor pre školy

Šéf rezortu školstva Gröhling poznamenal, že na ministerstve majú pripravený koncept na návrat do škôl. Poukázal na to, že v školách fungoval semafor, ministerstvo chce pridať aj mobilné jednotky v rámci pretestovania, ktoré majú vytvárať vyššie územné celky.

“Mali by sme myslieť aj na také veci ako je psychické zdravie žiakov, ako je socializácia, budovanie návykov, ako sú vzťahy v rodinách, fungovanie rodičov, fungovanie bežného života, či to, že upierame už niekoľko týždňov mladým ľuďom vzdelanie. Musíme myslieť aj na to, že sme tu mali prvú vlnu, kde 77 dní nedostávali plnohodnotné vzdelávanie ako by sme si predstavovali. Ten osobný kontakt je vždy veľmi dôležitý v rámci vysvetlenia celého učiva.”

Žiaci druhého stupňa základných škôl sa dištančne vzdelávajú od 26. októbra, zatiaľ do 27. novembra. Rovnako sa z domu vzdelávajú aj žiaci stredných škôl. Vysokoškoláci sa majú vyučovať dištančne do konca zimného semestra. Výnimku majú len žiaci materských škôl a prvého stupňa základných škôl, tí sa môžu vzdelávať v školách prezenčne.

Rovnako sa v školách môžu vzdelávať aj žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia v malých skupinách, ktoré sa skladajú z maximálne piatich žiakov a pedagóga.

Nový projekt Edu TV

Projekt Edu TV, ktorý má byť pomôckou pre žiakov a učiteľov, je oficiálne spustený. Spolupracovať by na ňom mali ministerstvo školstva s učiteľmi, zapojiť sa môžu aj vzdelávacie organizácie ako je Komenského inštitút či Leaf Academy. Cieľom je vytvoriť zhruba tisíc hodín. Na dnešnej tlačovej konferencii to uviedol minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS).

Zároveň vyzval učiteľov, aby poslali svoje videá na mail Edu TV. Dodal, že momentálne majú pripravených 180 videí, ktoré budú postupne nahrávať na web. Ide o krátke videá, ktoré sa týkajú predmetov slovenský jazyk, matematika, fyzika, chémia, biológia, dejepis, geografia či občianska náuka pre šiesty až deviaty ročník základných škôl. Pribudnúť by mali aj cudzie jazyky a videohodiny pre prvý až piaty ročník základných škôl.

„Sú to krátke videohodiny, kde je vysvetlené to kľúčové učivo z danej oblasti. Trvajú do 15 minút v rámci celej hodiny,“ objasnil Grögling. Poznamenal, že tieto videá nie sú náhradou školy, keďže osobný kontakt učiteľa nie je možné nahradiť. Učitelia to majú chápať ako pomôcku v tejto mimoriadne situácii, v prípade choroby žiaka či ako spestrenie vyučovania. Do databázy by mali pribudnúť aj zvukové nahrávky pre nevidiacich žiakov či pretlmočenie hodín do posunkového jazyka. Pripravuje sa aj podpora v jazykoch národnostných menšín, teda maďarčiny, rómčiny a rusínčiny. Ku každej videohodine je pripravený aj pracovný list, ktorý môžu žiaci vypracovať.

Videohodiny z projektu Edu TV môžu zatiaľ záujemcovia nájsť na portáli Učíme na diaľku a neskôr aj na portáli Viki. Šéf rezortu školstva priblížil, že na nakrútenie jedného videofilmu je potrebných zhruba 140 eur. Suma zahŕňa aj metodickú prípravu, zaplatenie učiteľa, vypracovanie pracovného listu a metodické skontrolovanie. Doplnil, že na natáčanie zvyšných videí pripravujú výberové konanie. Podľa ministra by suma nemala prekročiť viac ako milión eur.