Bratislava 31. marca 2015 (TASR/HSP-Sergei Chuzavkov)

Grajewski je doktor politických vied, špecialista na súčasné dejiny strednej Európy a Ruska a novinár, ktorý za posledný rok niekoľkokrát navštívil mestá na Ukrajine

Mariupol je pre separatistov vojensky podporovaných Ruskom strategicky dôležité mesto, pretože je to jediná cesta, ako sa po súši dostať na Krym, povedal v rozhovore pre TASR doktor politických vied, špecialista na súčasné dejiny strednej Európy a Ruska a novinár Andrzej Grajewski, ktorý za posledný rok navštívil niekoľko miest na Ukrajine, medzi nimi aj Mariupol.

Povedal však, že obrana mesta je v porovnaní s minulým rokom silnejšia a organizovanejšia. A ak opakovane separatisti zaútočia na Mariupol konvenčnými spôsobmi, Ukrajina má šancu sa ubrániť, zdôraznil. Podľa jeho slov sa nedá povedať, že by Mariupol bol ostreľovaný, ale obyvatelia si už zvykli, že kdesi v diaľke počujú streľbu. Mesto sa postavilo na odpor, no podľa Grajewského by sa približne polovica obyvateľov chcela pripojiť k Rusku.

Grajewski pre TASR povedal, že sa zúčastnil aj stretnutia obranného štábu mesta Mariupol, ktorý sa stretáva dvakrát týždenne a kde sa prediskutovávajú najdôležitejšie otázky.

Ako prebieha stretnutie obranného štábu a kto sa ho zúčastňuje?

Stretnutie obranného štábu vedie primátor mesta spolu so šéfmi mestských častí, ktorí sa ho zúčastňujú. Prítomní sú zástupcovia vojska, polície a iných dôležitých inštitúcií. Informujú o udalostiach uplynulých dní. Chcem zdôrazniť, že sa informuje o tom, čo sa stalo v meste, nie však z vojenského hľadiska, hoci frontová línia v niektorých miestach prechádza veľmi blízko pri sídliskách, niekedy je to niekoľko sto metrov. Na iných miestach, ako napríklad pri Azovskom mori, je to aj niekoľko desiatok kilometrov.

O akých témach sa na stretnutí hovorí?

Obranný štáb tiež rozhoduje o tom, ako je mesto pripravené na útok. Zúčastnil som sa aj takého stretnutia, na ktorom sa hovorilo o pomoci z hľadiska medicíny. Ukrajinská armáda mala totiž obrovské straty najmä preto, že za Ukrajinu bojujú mladí vojaci, ktorí ešte nie sú úplne pripravení. Nie sú naučení, ako sa majú postarať o svojich ranených kolegov. Majú rôzne medicínske balíčky, ktoré im majú pomôcť, ale nevedia, ako ich využívať. Na stretnutí jeho účastníci riešili, ako túto situáciu zlepšiť.

Aké vojenské formácie bojujú na fronte na Ukrajine? Ku ktorým z nich patria spomínaní mladí vojaci, ktorí ešte nie sú až takí skúsení?

Samozrejme, je to v prvom rade normálna ukrajinská armáda, v tejto chvíli stále trvá nábor do vojska. Táto armáda podlieha Generálnemu štábu ministerstva obrany Ukrajiny. Na fronte bojujú aj iné jednotky, ktoré však už podliehajú Národnej garde. Po prvé, sú to bývalé vnútorné vojská Ukrajiny, potom takzvaná ukrajinská domobrana. Zaujímavé je, že tieto dve zložky kedysi bojovali proti sebe. K Národnej garde patria aj vojenskí dobrovoľníci, ktorí začali operovať, keď sa na východe Ukrajiny objavili separatisti. Ja som sa konkrétne stretol s práporom dobrovoľníkov Azov, ktorý je veľmi významný. Keď v septembri minulého roka Ruskom vojensky podporovaní separatisti chceli zaútočiť na toto územie, táto skupina ich zadržala a nepustila ďalej. Medicínske otázky sa riešia v súvislosti so zložkami Národnej gardy, kde bojujú mladí vojaci, ktorí nie sú takí vyškolení a nemajú toľko skúseností.

 Mariupol je strategicky veľmi dôležitým mestom, niektoré svetové politické autority sa vyjadrili, že očakávajú útok zo strany Ruska na toto mesto na jar. Ako vidíte situáciu v Mariupole vy? Je mesto ostreľované?

Ak sa Rusi chcú dostať na Krym po súši, musia dobyť Mariupol. Ďalšími mestami, ktoré majú Rusi na zozname, sú Novoazovsk, Berďansk. Vieme, že na Ukrajine vznikla Donecká a aj Luhanská republika po vyhlásení autonómie v týchto častiach Ukrajiny a teraz sa Ruskom vojensky podporovaní separatisti snažia získať aj najväčší prístav, ktorým je Mariupol. Je to svojim spôsobom okno do sveta, pretože sa cez tento prístav vyváža množstvo produktov metalurgického priemyslu. Nedá sa povedať, že by Mariupol bol ostreľovaný. Počujeme síce, že sa niekde v diaľke strieľa, ale výstrely nám nelietajú ponad hlavu. Ako hovoria samotní obyvatelia, už si zvykli, že sa tam strieľa, dokonca tvrdia, že je zvláštne, keď nič nepočujú. Najčastejšie ide o delostrelectvo, prípadne rakety. Na druhej strane pred niekoľkými týždňami či mesiacmi zaútočili na východné sídlisko v Mariupole a zahynulo tam 30 ľudí. To však bola taká výnimočnejšia situácia.

 Ako sa k tejto situácii postavili obyvatelia Mariupola?

 Vytvorili si takú mariupolskú družinu, čo je na štýl domobrany a aktívne sa zapájajú do boja. Na druhej strane by som chcel zdôrazniť, že nie všetci obyvatelia súhlasia s tým, že sa mesto postavilo na odpor. Povedal by som, že polovica by chcela, aby sa Mariupol pripojil k Rusku. Jazyk však v tomto nezohráva žiadnu úlohu. Všetci obyvatelia hovoria po rusky, aj vojaci bojujúci v prvých líniách frontu, aj bežní obyvatelia. Jazyk teda neurčuje preferencie k Rusku alebo k Ukrajine. Vojaci síce hovoria po rusky, ale cítia sa byť Ukrajincami a za Ukrajinu bojujú. V súvislosti s postojom obyvateľov by som spomenul situáciu, keď pred rokom separatisti zaútočili na Mariupol, miestne ukrajinské sily boli pasívne a až miestni obyvatelia sa rozhodli postaviť na odpor. Upozornili západnú časť Ukrajiny, aby tam prišli, potlačili separatistov a vyhnali ich preč z mesta.

 Zapájajú sa obyvatelia aj iným spôsobom ako vojenským či obranným?

Obyvatelia každý deň spoločne varia 600 teplých obedov, ktoré dobrovoľníci roznášajú na front. Ja som tam s nimi išiel. Sám by som sa tam nedostal, dobrovoľníci majú potrebné dokumenty, ktorými sa preukážu na kontrolných staniciach. Ak má človek povolenie, pustia ho ďalej, ak nie, nemôže tam ísť.

 Aké sú podľa vás šance Ukrajiny v obrane Mariupolu pred Ruskom?

V septembri minulého roku som bol na fronte tiež a keď to porovnám s dnešnou situáciou, môžem konštatovať, že obrana mesta je momentálne silnejšia a organizovanejšia. Pokiaľ sa budú Ruskom vojensky podporovaní separatisti alebo Rusi snažiť získať toto mesto konvenčnými silami, tak Ukrajina má podľa mňa šancu sa ubrániť. Ak použijú napríklad letectvo alebo rakety, tak Ukrajina šancu nemá.

 Aké sú názory Poľska na celú situáciu na Ukrajine a na uvalenie sankcií voči Rusku?

Názor Poľska je rozdelený. Nie je to tak, že tí, ktorí sa hlásia k ľavici, majú proruské názory, a tí, ktorí sa hlásia k pravici, majú prozápadné názory. Je to rozdelené podľa rôznych politických úrovní. V Poľsku sa veľa diskutuje o tom, ako by sme sa ako krajina mali zachovať. Naša najväčšia pomoc spočíva v tom, že poľskí dobrovoľníci organizujú humanitárnu pomoc pre Ukrajinu, pripravujú rôzne školenia v oblasti reforiem a poskytujú inú pomoc. Taktiež pomáhame pri budovaní občianskej spoločnosti. Čo sa týka sankcií, Poľsko je toho názoru, že majú byť a ja s tým súhlasím tiež. Našou úlohou je racionálne argumentovať a presviedčať ďalšie krajiny o správnosti krokov, na ktoré sme sa dali. Nesmieme prestať komunikovať s Ruskom, ale musíme s ním viesť dialóg. Rusko, to nie je len Putin. Putin a vládnuca garnitúra sa síce celkom jednohlasne vyjadrila k anexii Krymu, ale napríklad keby bola nastolená otázka otvorenej vojny, som presvedčený, že ten názor by nebol taký jednohlasný. Takže s Ruskom treba hovoriť, ale taktiež informovať spoločnosť, sankcie sú jedna vec, ale pokračovanie vzťahov je tiež dôležité.

Andrzej Grajewski je doktor politických vied, ktorý sa špecializuje na súčasné dejiny strednej Európy a Ruska. Je členom poľsko-ruskej Skupiny pre zložité otázky a Poľsko-ukrajinského fóra. Okrem toho je novinár a vedúci oddelenia Poľsko a svet v týždenníku Gość Niedzielny. Napísal niekoľko kníh a odborných publikácií, s publikáciou Terč a meč, ruské spravodajské služby 1991–1998 získal cenu za najlepšiu knihu venovanú východoeurópskej problematike časopisu Przegląd Wschodni. V rôznych mestách na Ukrajine strávil za posledný rok množstvo času.

mž