Baku 29. septembra 2020 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Paul White)
Generálny tajomník OSN Antonio Guterres telefonoval s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom. Vyzval k okamžitému zastaveniu paľby a vyslaniu na miesto konfliktu pozorovateľskú misiu OBSE. Rovnakú výzvu zopakoval arménskemu premiérovi Nikolajovi Pašiňanovi, vyhlásil na brífingu tlačový hovorca generálneho tajomníka Stephane Dujarric
“Generálny tajomník OSN práve hovoril s prezidentom Azerbajdžanu, čoskoro bude hovoriť aj s premiérom Arménska. Počas telefónneho rozhovoru uviedol rovnakú myšlienku, ktorú obsahoval rozhovor s prezidentom Azerbajdžanu – konkrétne o nevyhnutnosti okamžitého zastavenia bojov, o okamžitom obnovení rokovaní bez podmienok pod vedením spolupredsedov Minskej skupiny, a tiež okamžité odoslanie pozorovateľov OBSE do regiónu,” povedal Durarric.
Reklama
Ministerstvo obrany Azerbajdžanu 27. septembra vyhlásilo, že ozbrojené sily Arménska ostreľovali obce na línii dotyku v Karabachu. Podľa týchto informácií na mieste boli obete z radov civilistov. Podľa slov ministerstva obrany Arménska, Karabach “sa stal terčom vzdušných a raketových útokov“.
V Jerevane uviedli, že Baku “začal útok“ v smere Karabachu. V nepriznanej náhornej–karabašskej republike informovali, že v Karabachu ostreľovali z diel civilné obce vrátane hlavného mesta Stepanakert. Vláda vyzvala obyvateľstvo, aby sa ukrylo. Neskôr bol v Karabachu vyhlásený vojnový stav a mobilizácia. Vojnový stav a mobilizáciu vyhlásilo tiež Arménsko.
Azerbajdžanský prezident zo svojej strany zaviedol vojnový stav v rade regiónov a miest republiky, v krajine vyhlásili stanné právo. Taktiež bola ohlásená čiastočná mobilizácia. Viaceré štáty vrátane Ruska a Francúzska, vyzvali strany konfliktu k zdržanlivosti.
Konflikt v Karabachu
Konflikt v Karabachu začal v roku 1988, kedy Náhorno–Karabašská autonómia vyhlásila nezávislosť na Azerbajdžanskej SSR. Počas ozbrojeného konfliktu v rokoch 1992-1994 Azerbajdžan prišiel o kontrolu nad Náhorným Karabachom a ďalšími siedmimi oblasťami, ktoré k nemu priliehajú.
Od roku 1992 prebiehajú rokovania o mierovom riešení konfliktu v rámci Minskej skupiny OBSE na čele s tromi spolupredsedami – Ruskom, Francúzskom a USA. Azerbajdžan trvá na zachovaní svojej územnej celistvosti, Arménsko zastupuje záujmy neuznanej republiky, keďže Náhorný Karabach nie je stranou rokovania.