Fungovanie policajných staníc podľa odporúčaní Dubovcovej neprešlo

Bratislava 7. februára 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Spôsob zadržiavania osôb na policajných staniciach sa nateraz nebude meniť tak, ako to v mimoriadnej správe odporučila verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Tá kritizovala umiestňovanie zadržaných do priestorov, ktoré nie sú celami. Opoziční poslanci Národnej rady (NR) SR chceli preto zákon o Policajnom zbore SR zmeniť tak, aby sa táto prax skončila. Právnu normu však dnes parlament nepodporil.

Mimoriadna správa Dubovcovej sa zaoberala prieskumom z roku 2015, ktorý sa týkal ochrany a dodržiavania základných práv a slobôd osôb umiestnených v celách policajného zaistenia. Ombudsmanka zistila, že polícia má vytvorené priestory, ktoré využíva na obmedzenie osobnej slobody osôb. Nejde však o cely policajného zaistenia a neplatí v nich právny režim, ktorý zákon pre takéto cely predpisuje. Ide zväčša o mrežami oddelenú časť miestnosti alebo chodby, v ktorej sa nachádza spravidla iba stolička alebo lavica, v niektorých sú zabudované oká alebo držadlá slúžiace na pripútanie osoby. Podľa Dubovcovej je zadržiavanie osôb v týchto “kobkách” nelegálne a svojvoľné.

Poslanci Ondrej Dostál, Peter Osuský (obaja SaS), Viera Dubačová (OĽaNO-NOVA) a Zuzana Zimenová (nezaradená) preto navrhovali stanoviť minimálne požiadavky na vybavenie ciel policajného zaistenia. Zadržaným mal byť podľa nich zabezpečený prístup k pitnej vode a k toaletám a mali mať možnosť v prípade potreby privolať príslušníka policajného zboru.

V novele tiež chceli upraviť možnosť umiestňovania osôb v iných priestoroch ako v celách. Poslanci totiž uznávajú, že nie všetky policajné útvary disponujú celami policajného zaistenia a aj v tých, ktoré ich majú, môže byť plno. Pre takéto situácie navrhovali v zákone upraviť možnosť umiestňovania osôb do iných priestorov ako ciel.

Malo to však byť výnimočné opatrenie realizované len na nevyhnutne potrebný čas. A aj takéto priestory mali rovnako ako cely spĺňať minimálne podmienky z hľadiska vybavenia, zabezpečenia realizácie základných hygienických potrieb a možnosti privolania policajta.

Poslanci chceli zároveň minimalizovať spútavanie či bitky zadržaných. Do zákona preto navrhovali doplniť jednoznačné ustanovenie, že donucovacie prostriedky možno použiť iba v čase, keď trvajú dôvody pre ich použitie.

Parlament sa Dubovcovej správou zaoberal na jeseň, koaličná väčšina však odmietla dokument vziať na vedomie. Za správu hlasovalo len 39 poslancov, nepodporili ju poslanci Smeru-SD, SNS, ĽSNS a väčšina Mosta-Híd. Neprešiel ani opozičný návrh, aby parlament nad situáciou vyjadril znepokojenie a požiadal ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) o nápravu a predloženie Správy o zabezpečení dodržiavania zákonného postupu pri obmedzovaní osobnej slobody policajnými orgánmi.

Kaliňák už skôr povedal, že vyhradené priestory, ktoré polícia využíva na obmedzenie osobnej slobody osôb, ale nie sú celami policajného zaistenia, sa nachádzajú na takmer každom obvodnom policajnom oddelení. “Sú to miesta, kde sú dočasne obmedzené osoby, ktoré sú nebezpečné pre svoje okolie a mohli by zraniť ľudí, utiecť alebo poškodiť samých seba. Sú to klasické cely, ktoré však nemajú taký štandard ako cela predbežného zadržania,” podotkol.

Jeho ministerstvo uviedlo, že v roku 2013 navštívil policajné útvary Európsky výbor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Podľa rezortu existenciu samotných priestorov nenamietal, dal však isté odporúčania, v zmysle ktorých vydal policajný prezident Tibor Gašpar príslušné rozkazy.