Môj profil 
Predplatné
Podľa Bortnikova sa projekt IS zrodil z revolúcií tzv. arabskej jari a “zosilnel vďaka dvojtvárnej politike rozličných svetových a regionálnych mocností, ktoré sa týmto spôsobom pokúšali riešiť svoje vlastné strategické úlohy v Ázii a Afrike”.
“Tieto štáty takto dostali svet na pokraj globálneho náboženského a civilizačného konfliktu, ktorý môže mať veľmi ničivé následky,” uviedol Bortnikov na dnešnom zasadaní Rady riaditeľov orgánov bezpečnosti a tajných služieb členských krajín Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).
Bortnikov vysvetlil aj dôvody rozhodnutia Moskvy poskytnúť Sýrii vojenskú pomoc: uviedol, že ruská operácia v Sýrii sa začala vzhľadom na neefektívnosť aktivít medzinárodnej koalície vedenej Spojenými štátmi, ako aj na základe žiadosti sýrskeho vedenia.
Vyhlásil, že cieľom tejto ruskej intervencie je zabrániť masovému návratu teroristov do Ruska a štátov SNŠ. Podľa Bortnikova totiž v rámci IS pôsobí približne desiatka oddielov, ktoré pozostávajú z občanov Ruska, Ukrajiny, Gruzínska a štátov strednej Ázie.
Podľa údajov FSB, ako pripomenul Bortnikov, bojujú v radoch IS občania viac ako 100 krajín sveta, pričom asi 40 percent sú žoldnieri. Poukázal i na to, že vernosť Islamskému štátu prisahali aj vodcovia viacerých islamistických hnutí v Afrike, Európe, na Blízkom východe a v juhovýchodnej Ázii.
Bortnikov na zasadnutí šéfov bezpečnostných služieb SNŠ upozornil aj na prechod časti bojovníkov afganského fundamentalistického hnutia Taliban k IS, čím sa zvýšilo riziko ich vpádu do strednej Ázie.
Podľa Bortnikova veľké znepokojenie vyvoláva teraz najmä eskalácia napätia v Afganistane. Informoval, že na severných hraniciach Afganistanu sú sústredené početné ozbrojené oddiely patriace k hnutiu Taliban. Konštatoval, že na hraniciach regionálnych partnerov Ruska dochádza k pokusom o prienik islamistov už teraz.
Šéf FSB dodal, že bezpečnosť krajín SNŠ okrem toho výrazne ohrozujú aj ozbrojenci vracajúci sa z oblastí bojov na Blízkom východe a z afgansko-pakistanskej zóny. Vyslovil sa preto za aktivizáciu tajných služieb a policajných orgánov, ako aj za likvidáciu ohnísk terorizmu v zahraničí.
Rusko začalo s náletmi v Sýrii 30. septembra. Nálety pomáhajú sýrskej armáde a spriazneným silám podnikať zatiaľ najmohutnejšiu ofenzívu od začiatku občianskej vojny. Vojenské operácie sa sústreďujú na západnú časť krajiny.
Rusko označuje za cieľ svojich náletov Islamský štát, ktorý čiastočne ovláda severovýchod Sýrie a v Iraku dobyl územia ležiace severne a západne od Bagdadu.
.JPG)
