Bratislava 24. októbra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Bratislavský župan veľmi dobre chápe, aký rozdiel je medzi neexistujúcimi hranicami s Rakúskom, Maďarskom a Českom a čo i len zavedením formálnych kontrol
Otvorený schengenský priestor by sa v horizonte niekoľkých mesiacov mohol v dôsledku migračnej krízy de facto stať minulosťou. Na kongrese Európskej ľudovej strany (European People’s Party – EPP, pozn. red.) to podľa predsedu SDKÚ-DS Pavla Freša povedal líder ľudovcov Joseph Daul.
„Šéf EPP pán Daul povedal, že ak sa neurobia kroky z najvyššej úrovne, možno behom mesiaca, mesiaca a pol Schengen de facto padne. Musíme tomu za každú cenu zabrániť,“ povedal Frešo po návrate z kongresu EPP v Madride pre TABLET.TV.
Ako bratislavský župan veľmi dobre chápe, aký rozdiel je medzi neexistujúcimi hranicami s Rakúskom, Maďarskom a Českom a čo i len zavedením formálnych kontrol. „Susedíme s troma krajinami. Celý automobilový priemysel je postavený na systéme just-in-time, to znamená žiadne sklady, všetko na kolesách. Len čo dáte prvú rampu, prvé zdržanie, čo len obyčajnú kontrolu dokladov, ten systém sa výrazne naruší,“ upozornil.
„Vo frakcii ľudovcov je Európska únia považovaná za najväčší diplomatický úspech v stáročnej histórii Európy. Voľný pohyb kapitálu, tovaru, služieb a ľudí v Európe je diplomatický úspech, lebo predtým sa veci museli dohadovať dvojstranne, dnes ich máme dohodnuté všetci spoločne,“ dodal Frešo s tým, že najviac ohrozenou výhodou Európskej únie je v tejto chvíli práve Schengen.
„Pri debate o gréckej kríze sa našli aj u nás rôzni extrémisti, možno až poloblázni, ktorí hovorili: nevadí, vystúpime z Európskej únie, nič sa nestane,“ poznamenal Frešo.
„Keď použijem výraz „poloblázon“, nechcem tomu dávať meno. Ale radikálnejšie názory zaznievali napríklad zo strany SaS, ktorá nevidela žiaden problém možno ani v tom, že by sme vystúpili z EÚ. Považujem to za veľmi nekvalifikované a ekonomicky chybné. Žiadny normálny a zodpovedný ekonóm vám nepodpíše, že vystúpenie z Európskej únie nebude mať ekonomické následky. Kto to hovorí, jednoducho klame a zamieňa si ekonómiu s čistou propagandou,“ doplnil.
Na otázku, či v protiklade k SDKÚ-DS, ktorú považuje za stranu zdravého rozumu, je SaS, s ktorou má SDKÚ mnohé spoločné názory, stranou, v ktorej sú „poloblázni“, Frešo reagoval, že to tak nemyslel. „Nedávajte mi to sem, lebo sa ocitne v titulku, že som označil SaS za polobláznov. Ja zasa nie som Igor M., aby som používal podobný slovník. Naozaj sa snažím svojich súperov si aj vážiť,“ povedal.
Liberáli zo SaS aj ľudovci z SDKÚ sa stretli napríklad v názore na znižovanie DPH na základné potraviny, ktoré realizuje vláda Smeru-SD. Obe strany uprednostňujú rovnú daň a kroky vlády označujú za populizmus. „Išlo o to mať zrozumiteľný jednoduchý daňový systém. Rovná daň bezpochyby je určite jednoduchšia ako rôzne sadzby DPH a daní ako takých. Ak už by sme mali pristúpiť k niečomu takému, ako je zníženie DPH, a verili by sme, že sa pri tom nebude podvádzať, mali by to byť úplne základné veci, ktoré podporujú ďalšiu generáciu, ako sú plienky, mlieko, sunar a podobne. Ale musela by byť na tom celospoločenská dohoda, nemala by to byť súčasť volebnej kampane,“ zdôraznil.
SDKÚ-DS dosiahla päť percent potrebných pre vstup do parlamentu v poslednom prieskume agentúry ASA. SaS túto hranicu prekračuje častejšie, najnovšie v prieskume agentúry Focus.
„Keď chodíme po Slovensku, SDKÚ-DS nevytýkajú to, že by nebola stranou zdravého rozumu, že by nerozumela hodnotám, ako je slobodný trh, sloboda, demokracia, občianska spoločnosť. Ale pýtajú sa nás, či budeme mať dosť percent,“ priznal Frešo. Výsledok v prieskume ASA nepreceňuje. „To, čo potešilo, je, že žiadna agentúra nezaznamenala pokles. Všade to rastie, niekde viac, niekde menej,“ povedal.
Dodal, že jeho strana sa chce dostať do parlamentu samostatne. „Ani sme nerozmýšľali nad tým, že by sme robili nejaké iné partnerstvá. Ak by sme aj, tak na základe veľmi prísnych hodnôt. A ja tam v tejto chvíli nejaký veľký priestor nevidím,“ uzavrel Frešo.
.JPG)
