Či už EK, ale aj členské štáty vykonali z hľadiska ochrany finančných záujmov pri vynakladaní štrukturálnych a investičných fondov EÚ v ostatných rokoch viacero opatrení. „Sú za nimi isté výsledky, no napriek tomu je nevyhnutné toto úsilie ešte zintenzívniť. Úlohou je získať si dôveru tých, ktorým majú európske peniaze pomôcť napríklad pri vytváraní nových pracovných miest,“ uviedla poslankyňa EP Monika Flašíková Beňová. Týka sa to napríklad malých a stredných podnikateľov, ktorí predstavujú základ ekonomického rastu tak európskeho, ako aj slovenského hospodárstva. „Musia byť motivovaní vypracúvať kvalitné projekty a uchádzať sa tak o tieto finančné prostriedky a nie byť presvedčení o tom, že sa dostanú len k hŕstke vyvolených,“ zdôraznila europoslankyňa.
Zo správy EK vyplýva, že objem podvodov sa týka len zlomku percenta z celkového rozpočtu Spoločenstva. „Aj tak sa však na úrovni celej EÚ bavíme v prípade výdavkov o čiastke výrazne prevyšujúcej 200 miliónov eur. Pozitívom je klesajúci trend, kedy sa objem podvodov oproti roku 2012 znížil až o pätinu,“ poznamenala poslankyňa. Signalizuje to zvýšenie počtu nahlásených korupčných prípadov, ako aj zlepšenie komunikácie zo strany jednotlivých členských štátov. „Pre Slovensko je v prebiehajúcom programovom období v rámci transparentného nastavenia mechanizmov dôležité, aby sa nám určené peniaze z EÚ dostali bez zbytočných byrokratických prekážok k tým, ktorí ich potrebujú a vedia naozaj účelne využiť,“ uzavrela Monika Flašíková Beňová.
mž
























