Môj profil 
Predplatné
Ako sa ďalej uvádza vo zverejnenej tlačovej správe, týka sa to firiem a orgánov verejnej správy, ktoré spĺňajú kritériá takzvaných prevádzkovateľov základných alebo poskytovateľov digitálnych služieb. Ide napríklad o banky, telekomy, energetické a vodárenské podniky, ale aj vybrané dopravné spoločnosti, firmy z hutníctva, farmácie či chemického priemyslu a zdravotnícke zariadenia vrátane nemocníc a súkromných kliník.
Tie majú už od konca roka 2018 povinnosť evidovať sa v Národnom centre kybernetickej bezpečnosti SK-CERT na Národnom bezpečnostnom úrade. Kým však doteraz neboli povinné zavádzať konkrétne opatrenia, od apríla im vznikajú viaceré nové povinnosti, ktoré majú organizačný, personálny aj technický charakter. „Ide o vytvorenie nových rolí, procesov a nasadenie technológií s cieľom zaistiť bezpečnosť sietí a informačných systémov. Organizáciám, ktoré si zákonné povinnosti nesplnia, hrozia pokuty až do výšky 300-tis. eur,“ vysvetlil konzultant spoločnosti Flowmon Networks Roman Čupka.
Slabým miestom firiem je pritom podľa neho nielen nedostatok kvalifikovaných ľudí, ale často aj chýbajúce technologické nástroje umožňujúce odhaľovať a evidovať kybernetické bezpečnostné incidenty. „Splniť zákonné požiadavky sa dnes nedá bez neustáleho monitorovania sietí a informačných systémov, a tým aj schopnosti odhaľovať udalosti, ktoré môžu viesť k narušeniu bezpečnosti a dostupnosti služieb,“ objasnil. Snahou zákona je, aby sa vybrané subjekty správali zodpovedne a chránili seba i svojich zákazníkov pred rastúcimi kybernetickými rizikami.
.jpg)
.jpg)
