Washington 31. decembra (TASR) – Zdá sa, že dohoda o odvrátení pádu USA z fiškálneho útesu je na dohľad, no je potrebné ju ešte dotiahnuť do konca. Povedal to dnes v Bielom dome k najnovšiemu úsiliu republikánov a demokratov zabrániť nástupu rozsiahlych rozpočtových opatrení do platnosti americký prezident Barack Obama. Informovali o tom agentúry Reuters, AP a Bloomberg.
"Zdá sa, že dohoda o odvrátení vyšších daní je na dohľad, treba ju však ešte dotiahnuť do konca," uviedol Obama s tým, že zostáva doriešiť ešte niektoré otázky. Ako dodal, uprednostnil by veľkú dohodu riešiacu chronický problém rozpočtového deficitu USA, no pri súčasnej situácii v Kongrese sa s tým počítať nedá. Verí, že jednotlivé problémy sa podarí vyriešiť aspoň po častiach.
V prípade, že by sa politici nedohodli, od 1. januára by automaticky začali platiť opatrenia, ktoré by podľa ekonómov viedli k zvýšeniu nezamestnanosti, obmedzeniu spotrebiteľských výdavkov a stlačeniu americkej ekonomiky späť do recesie. Rozpočtový úrad Kongresu odhaduje, že len počet pracovných miest by klesol o 3,4 milióna. Takýto vývoj by negatívne zasiahol aj ostatné ekonomiky vrátane európskej, ktorá navyše zápasí s dlhovou krízou.
Podľa zdrojov blízkych rokovaniam sa podarilo vyriešiť aspoň doteraz najväčší problém, ktorým sú daňové úľavy z obdobia Georgea W. Busha. Tie sa podľa predbežnej dohody predĺžia pre Američanov, ktorí ročne zarábajú menej než 400.000 USD (303.168 eur), a rodiny s príjmom do 450.000 USD. Ostatní budú platiť vyššiu daň na úrovni 39,6 %. To je zmena oproti prvotnému návrhu Baracka Obamu, ktorý počítal s rastom daní pre jednotlivcov zarábajúcich ročne už nad 200.000 USD a manželský pár s príjmom nad 250.000 USD.
Podľa jedného z republikánskych senátorov by republikáni mali tento návrh v hlasovaní podporiť. Demokrati sa zatiaľ nevyjadrili, niektorí však dali najavo, že hranica, od ktorej sa daň zvyšuje, je príliš vysoká. Okrem rušenia daňových úľav pre spomínanú skupinu obyvateľstva dohoda počíta so zvýšením dane z dividend a kapitálových ziskov pre najbohatších z terajších 15 % na 23,8 %, ako aj s predĺžením podpory pre dlhodobo nezamestnaných o jeden rok.
Zatiaľ sa však politici nedohodli na tom, ako vyriešiť otázku výdavkových škrtov, konkrétne odklad ich vstupu do platnosti. Demokrati chcú odložiť škrty o jeden rok a vykompenzovať ich nešpecifikovanými príjmami, republikáni sú však ochotní odložiť ich vstup do platnosti len o tri mesiace.
Aj v prípade, že Kongres dohodu schváli, ide podľa pozorovateľov len o "mini-dohodu," ktorá väčšinu citlivých fiškálnych opatrení odkladá na neskoršie obdobie. Navyše, stále nie je isté ani to, či navrhnutá dohoda prejde obidvomi komorami Kongresu.
(1 EUR = 1,3194 USD)