Washington 19. decembra (TASR) – Americký prezident Barack Obama by vetoval tzv. plán B republikánskeho šéfa Snemovne reprezentantov Johna Boehnera, ktorý má odvrátiť fiškálnu krízu v USA. Podľa Obamu totiž tento plán predstavuje príliš veľkú záťaž pre strednú triedu. Uviedol to hovorca Bieleho domu Dan Pfeiffer, ktorého citujú agentúry Bloomberg, AP a Reuters.
Republikáni v Snemovni by o pláne B mohli hlasovať už vo štvrtok 20. decembra. Jeho podstatou je predĺženie daňových úľav pre bohatých Američanov s výnimkou tých, ktorých ročné príjmy presahujú 1 milión USD (751.770 eur). Prezident je však ochotný akceptovať len takú dohodu, podľa ktorej majú vyššie dane platiť všetci s príjmom nad 400.000 USD ročne.
Obama vyzval republikánskych lídrov, aby spolupracovali pri hľadaní kompromisného riešenia fiškálnej krízy. Prezident sa v pondelok (17.12.) už tretí raz v priebehu 9 dní stretol s Boehnerom. Politickí rivali vraj rokovali 45 minút. Podľa agentúr Obama predložil republikánom kompromisné riešenie rozpočtového sporu. Prezident ustúpil z jednej zo svojich základných požiadaviek a posunul hranicu, od ktorej by sa mala platiť plánovaná vyššia daň pre bohatých, na 400.000 USD ročne z pôvodných 250.000 USD, čo bola jedna z kľúčových tém jeho nedávnej volebnej kampane.
Republikáni oficiálne odmietajú akékoľvek zvýšenie daní, ale podľa mediálnych správ sú pripravení súhlasiť so zvýšenou sadzbou na príjmy nad 500.000 USD ročne.
Novú hranicu navrhol Obama lídrovi republikánov Boehnerovi. Zvýšenie dane pre bohatých by podľa nových plánov malo do štátnej pokladnice v najbližších desiatich rokoch priniesť 1,2 bilióna USD. Obama je vraj navyše pripravený znížiť výdavky v najbližšej dekáde celkovo o 1,22 bilióna USD, pričom škrty by sa mali dotknúť aj výdavkov na sociálne zabezpečenie, čo je tiež ústupok republikánom. Jeden z Boehnerových hovorcov označil prezidentov návrh za krok správnym smerom.
Oba tábory oznámili, že rokovania pokračujú. Ak budú neúspešné, od začiatku budúceho roka čaká USA takzvaný fiškálny útes, čo znamená automatické zvýšenie daní a krátenie výdavkov v celkovej hodnote 600 miliárd USD. Experti varujú, že by to mohlo americkú ekonomiku stiahnuť do recesie.
(1 EUR = 1,3302 USD)