Bratislava 27. novembra (TASR) – Ministri financií eurozóny sa dnes nadránom s predstaviteľmi Medzinárodného menového fondu (MMF) dohodli na postupe v prípade ďalšej pomoci Grécku. Vypracovali plán opatrení, ktoré by mali viesť k zníženiu dlhu krajiny o 40 miliárd eur do roku 2020. Grécky dlh by tak mal vtedy dosiahnuť úroveň 124 %, v porovnaní s pôvodne očakávanými 144 % hrubého domáceho produktu (HDP).
"Prvým z navrhovaných opatrení je podpora Grécka v spätnom odkupe vlastného dlhu. Ten by mal podľa predstaviteľov Euroskupiny dosiahnuť 10 miliárd eur. Keďže grécke dlhopisy by mali byť vykúpené zhruba za tretinu menovitej hodnoty, znížilo by týmto krokom Grécko svoj dlh o približne 30 miliárd eur. Otázne však je, či investori budú v aukcii pripravení akceptovať tak nízke ceny aj po tomto vyhlásení," upozorňuje analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž.
Ďalším podporným krokom je zníženie úrokových sadzieb na bilaterálnych pôžičkách pre Grécko o 100 bázických bodov a pri pôžičkách z dočasného eurovalu o 10 bázický bodov. Veriteľské štáty tak budú Grécku požičiavať za úrokovú sadzbu, ktorá bude rovná ich úrokovým nákladom plus 50 bázických bodov, čo zníži zisk z tejto operácie. Euroval Grécku požičiava za svoje úrokové náklady, preto je zníženie sadzby nižšie.
Okrem toho sa ministri dohodli na predĺžení splatnosti pôžičiek o 15 rokov, čo znamená, že ich splatnosť sa posunie na rok 2040. Rovnako dostane krajina 10 rokov, počas ktorých nebude musieť splácať úroky. Tie sa budú pripočítavať k istine. Súčasťou pomoci je aj to, že zisky, ktoré ECB dosiahne z nákupu gréckych dlhopisov, budú vrátené späť gréckej vláde, ktorá ich použije na splácanie dlhu.
Podmienkou tejto pomoci má byť ešte prísnejšie dozeranie na grécke hospodárenie a úsporné opatrenia, pripomína Baláž. Kľúčové je vytvorenie špeciálneho účtu, ktorý bude slúžiť na dlhovú službu. Na tento účet by mali prúdiť napríklad všetky príjmy z privatizácií. "Výrazným rizikom plánu však zostáva, že počíta s tým, že Grécko už v roku 2016 dosiahne primárny prebytok vo výške 4,5 % HDP. Pritom ešte minulý rok dosiahol deficit 2,3 %," upozornil analytik.
Najbližším krokom tak bude v prípade Grécka spomínaný spätný odkup vlastného dlhu. Po ňom Euroskupina 13. decembra rozhodne o definitívnom uvoľnení prostriedkov. "Je ale otázne, či spomínané opatrenia budú v dlhodobom horizonte Grécku stačiť na vymanenie sa z problémov. Ako už naznačil Jean-Claude Juncker, v prípade, že Gréci stanovené fiškálne ciele dodržia, bude Euroskupina pripravená pomôcť im ďalšími opatreniami," uzavrel Baláž.