Môj profil 
Predplatné
Bratislava 10. januára (TASR) – Znižovanie nákladov, a to najmä obmedzenie počtu zamestnancov, bude v nasledujúcich šiestich mesiacoch prioritou retailových aj investičných bánk, pretože očakávajú ďalšie prehlbovanie problémov spôsobených dlhovou krízou eurozóny a celkovým stavom európskej ekonomiky. Vyplýva to z prieskumu Európsky bankový barometer, ktorý uskutočnila spoločnosť Ernst & Young medzi 270 európskymi bankami.
Snahu znížiť náklady uvádzali zástupcovia bánk medzi prioritami na druhom mieste, hneď za programom implementácie zákonných požiadaviek a riadenia rizík. S obmedzovaním počtu zamestnancov tak v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov počíta 45 % európskych bánk, najviac tento trend pravdepodobne zasiahne banky v Holandsku (70 %) a vo Veľkej Británii (64 %). Škandinávske banky sú síce optimistickejšie, ale aj v tomto regióne predpokladá prepúšťanie 22 % respondentov.
Najvýraznejšie, v 58 % prípadoch, sa obmedzovanie počtu pracovných miest zrejme dotkne pracovných pozícií priamo v ústredí bánk, pričom o prepúšťaní hovorí viac než polovica respondentov zastupujúcich univerzálny, resp. korporátny/investičný bankový sektor. Predstavitelia maloobchodného bankovníctva a správcovia majetku sú v tomto ohľade menej pesimistickí.
„Medzi piatimi prioritami bankových inštitúcií na najbližší polrok teraz figuruje nielen znižovanie nákladov, ale aj zefektívnenie procesov a minimalizácia výdavkov, ktoré nie sú nevyhnutné,“ uviedol Dalimil Draganovský, partner oddelenia poradenstva pre finančné inštitúcie spoločnosti Ernst & Young v Slovenskej republike.
Podľa neho s obmedzovaním počtu pracovných miest v európskych bankách sa už začalo a ako potvrdzuje prieskum, rozhodne v rámci odvetvia nejde o ojedinelé prípady – prepúšťanie zvažuje takmer polovica bánk v celej Európe – čo súvisí najmä so snahou o kontrolu výdavkov v prostredí nízkeho rastu.
Čoraz zreteľnejší zdroj obáv v najbližších šiestich mesiacoch predstavujú dôsledky dlhovej krízy eurozóny. Najväčšie starosti spôsobuje bankám v Španielsku, vo Francúzsku, Švajčiarsku a v Taliansku, naopak, najoptimistickejšie sú z tohto hľadiska holandské a belgické bankové domy. Európske bankovníctvo aj naďalej znepokojujú makroekonomické ukazovatele. Banky sa rozchádzajú v názoroch na budúci vývoj domáceho hospodárstva, t. j. či zostane jeho stav podobný ako dosiaľ (40 %) a či sa bude naďalej zhoršovať (42 %).
Len niekoľko vedúcich pracovníkov bánk bolo ochotných prognózovať, či v krátkodobom časovom horizonte sa finančné výsledky ich banky výrazne posilnia resp. oslabia – výnimkou je Veľká Británia, kde v zlepšenie výkonnosti verí približne 59 % opýtaných.
Čo sa týka porovnania jednotlivých odvetví, najhorší výhľad má investičné bankovníctvo. Menej než štvrtina respondentov považuje za reálne, že nastane pozitívny vývoj v oblasti obchodovania s cennými papiermi, transakčného poradenstva (fúzie a akvizície) a emisií dlhopisov a akcií, zatiaľ čo takmer polovica je presvedčená o posilňovaní retailového bankovníctva a obchodovania s vkladmi. Najoptimistickejší sú zástupcovia spoločností zaoberajúcich sa správou majetku a súkromné banky; v tejto kategórii verí v zlepšenie výkonnosti 55 % respondentov prieskumu.
TASR informovala Ernst & Young v Slovenskej republike.
.jpg)
