„Migračná kríza, ktorá zachvátila európske štáty, sa stala predzvesťou začiatku konca „éry“ nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Ešte prednedávnom bola nemecká kancelárka Angela Merkelová považovaná za jednu z najúspešnejších političiek na svete. Podarilo sa jej stať významnou politickou osobnosťou v celom Starom svete, nehovoriac o Nemecku, kde trikrát po sebe vyhrala voľby. Avšak v súčasnosti, keď Nemecko mieni iba v tomto roku prijať viac než milión utečencov, začalo vysoké hodnotenie kancelárky klesať, a to na základe obáv verejnosti a kritiky z vlastných straníckych radov,“ prízvukuje novinár.
„Niektorí z jej najbližších politických spolupracovníkov priznávajú, že Merkelová môže odstúpiť z funkcie kancelárky do budúcich volieb v roku 2017. Predstava štvrtej vlády Merkelovej po sebe, o ktorej pred niekoľkými mesiacmi široko diskutovali, sa v súčasnosti zdá byť nepredstaviteľnou,“ píše Gideon Rachman.
Situácia s utečencami sa vymkla spod kontroly vlády Angely Merkelovej. Na verejnosti sa nemeckí úradníci pridržiavali motta kancelárky – „Dokážeme to“, ale vonkajšie nadšenie skrývalo paniku. Majú na to dôvody: rastúce náklady, rýchlo klesajúcu úroveň sociálnych služieb, hodnotenie samotnej Merkelovej a na tomto pozadí sa do popredia predierajúce sa extrémne pravicové sily. Der Spiegel napríklad napísal: „Nemecko je v súčasnosti miestom, kde ľudia neskrývajú svoje názory, pokiaľ ide o ich nenávisť a xenofóbiu,“ uvádza.
„Niektorí voliči dospeli k záveru, že ich „mutti“ sa zbláznila, keď nechala otvorené hranice Nemecka pre trpiacich z celej Zeme. Tento problém by sa dal rýchlo vyriešiť napríklad tak, ako v Maďarsku – vybudovaním plotu. K tomu Merkelovú vyzývajú nemeckí konzervatívci. Avšak je nepravdepodobné, že by na to Merkelová pristúpila, zvlášť s ohľadom na zásady EÚ o voľnom pohybe osôb. Prílev utečencov do Nemecka sa len tak neskončí, a preto tlak na Merkelovú bude stále rásť. Uplynulých 10 rokov sa kancelárke a Nemecku darilo, ale v súčasnosti tento „zlatý vek“ dospel k svojmu koncu,“ zdôrazňuje Gideon Rachman vo svojom článku v denníku The Financial Times.



















