Fico: Zdá sa, že dohoda s Tureckom nie celkom funguje

Brusel/Bratislava 18. decembra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Premiér poukázal na to, Turecko je kľúčovým hráčom a pokiaľ nepomôže so zadržiavaním migračnej vlny, tak ju únia nezvládne

Na poslednom tohtoročnom summite Európskej rady, ktorý sa dnes skončil v Bruseli, padlo podľa premiéra Roberta Fica rozhodnutie o príprave plánu, ktorý by mobilizoval tri miliardy eur pre utečenecké tábory v Turecku. Na tejto sume sa dohodla únia s Ankarou 29. novembra. Turecko má výmenou za to prijať opatrenia proti pašerákom organizujúcim prepravu migrantov do Európy a zamedziť ich príchodu na územie EÚ.

“Zdá sa, že táto dohoda nie celkom funguje,” poznamenal Fico po summite. Ako dodal, treba veľmi presne povedať, kde a na čo dané peniaze pôjdu. Poukázal na to, Turecko je kľúčovým hráčom a pokiaľ nepomôže so zadržiavaním migračnej vlny, tak ju únia nezvládne. “Nie je pozitívna nálada, pokiaľ ide o vývoj v tejto oblasti. Dnes nám pomáha iba počasie, ale nedá sa odhadnúť, ako to bude vyzerať na jar. Musíme byť pripravení na všetky alternatívy.

Migračná kríza nie je vyriešená, prináša ďalšie výzvy, ktorým budeme čeliť na jar,” opísal náladu na summite. V období od 29. novembra prichádzalo z Turecka do Grécka v priemere 4000 migrantov denne. Predstavuje to mierny pokles v porovnaní s týždňami pred dohodou, keď sa denný priemer pohyboval medzi 5000 a 6000 osobami.

Lídri členských krajín prijali okrem iného dohodu o vytvorení Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. O nej bude v priebehu nasledujúceho roka hlasovať aj Európsky parlament a odobriť ho musí Rada EÚ pre vnútorné záležitosti. Holandsko, ktoré od 1. januára 2016 preberie polročné rotujúce predsedníctvo v EÚ, by chcelo dosiahnuť finálnu dohodu do konca júna. Ak sa mu to nepodarí, zodpovednosť za to pripadne slovenskému predsedníctvu v druhom polroku.

Fico avizoval, že SR podporuje jej vytvorenie, pričom je pripravená prispieť finančne aj personálne. Niektoré štáty sa však obávajú straty národnej suverenity pri ochrane hraníc. Slovenskému premiérovi sa takéto argumenty nepozdávajú. “Celkom neberiem ideologické a teoretické diskusie na tému, že či náhodou prítomnosť európskej pohraničnej jednotky nie je narušením suverenity. Čert to zobral. Ak v danom prípade ide o ochranu schengenskej hranice, ide o našu ochranu. Ak to nie je schopná zabezpečiť konkrétna krajina, musíme to zabezpečiť spoločne, lebo je to naša spoločná hranica. Myslím si, že požiadavky na členské krajiny sú realistické,” zdôraznil.

V tejto súvislosti pripomenul, že Slovensko pomáha v boji proti nelegálnej migrácii Maďarsku a Slovinsku, kde má svojich policajtov. Pre TASR potvrdil, že v rámci svojich možností určite pomôžeme aj Macedónsku. To Vyšehradskú štvorku požiadalo o pomoc.

Maďarsko už ponúklo technickú pomoc i výcvik, neskôr tam chce poslať policajtov. Česká republika plánuje vyslať 50-člennú jednotku. Macedónsko síce nie je členským štátom Európskej únie, ale je súčasťou takzvanej balkánskej trasy, ktorú využívajú utečenci na ceste do bohatých západoeurópskych krajín.