Bratislava 22. apríla 2015 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
Kritériom na prerozdelenie akcii Váhostavu bude výška pohľadávok a banky, ktoré sú jeho veriteľmi sa vzdajú časti svojich zabezpečených pohľadávok
Stavebná spoločnosť Váhostav-SK, ktorá je v súčasnosti v reštrukturalizácii, sa vzdá 49 % svojich nezaťažených akcií v prospech nezabezpečených veriteľov. Teda malých firiem a živnostníkov, aby sa aj takýmto spôsobom uspokojili ich pohľadávky voči firme. Oznámil to na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave predseda vlády Robert Fico (Smer-SD).
“Kritériom pre rozdelenie akcií bude výška pohľadávky,” priblížil Fico po rokovaní s vedením Váhostavu-SK aj predstaviteľmi jeho veriteľov. Premiér zároveň uviedol, že banky, ktoré sú tiež veriteľmi stavebnej spoločnosti, sa vzdajú časti svojich zabezpečených pohľadávok.
To znamená, že kým podľa navrhnutého plánu mali dostať v rámci reštrukturalizácie 100 % z dlhovaných peňazí, po novom to bude len 85 %. Zostávajúcich 15 %, ktoré mali pôvodne ísť bankám, si rozdelia malé firmy a živnostníci. Drobní nezabezpečení veritelia tak podľa Fica v konečnom dôsledku dostanú viac ako navrhovaných 15 %. “Banky dnes potvrdili, že sú pripravené znížiť mieru svojho uspokojenia zo 100 % na 85 %,” priblížil.
Podľa premiéra platí aj pôvodne avizovaný návrh, a teda, že dlhy Váhostavu-SK neprepadnú. V budúcnosti si ich od firmy budú môcť veritelia vymáhať až do výšky 100 %. Zároveň chce štát naďalej ponúknuť veriteľom firmy možnosť odkúpiť cez Slovenskú záručnú a rozvojovú banku (SZRB) ich pohľadávky okamžite vo výške 50 % ich hodnoty.
Zástupca veriteľov Milan Blaho uviedol, že aktuálny návrh je najlepším riešením, aké je v súčasnosti na stole. “Posledná schôdza veriteľov je za dverami. Lepšie riešenie, ako je toto, by nebolo reálne. Toto je jediné finálne riešenie, ktoré sme mohli za veriteľov brať,” konštatoval Blaho.
V prípade reštrukturalizácie Váhostavu ustúpili aj zabezpečení veritelia, ktorými sú banky. “Nám trom zúčastneným bankám v prvom rade ide o to, aby spoločnosť Váhostav prežila toto ťažké obdobie, pretože tu máme tisícky pracovných miest a množstvo živnostníkov, ktorí sú zároveň našimi klientmi. V záujme upokojenia situácie, zlepšenia ekonomickej situácie aj našich klientov sme pristúpili na viac kompromisné riešenie,” doplnil generálny riaditeľ ČSOB Banky Daniel Kollár.
Generálny riaditeľ spoločnosti Váhostav-SK Marián Moravčík vyčíslil, že banky sa v prospech nezabezpečených veriteľov vzdajú približne sumy 3,5 milióna eur. Zároveň uviedol, že banky by nemali mať problém s úverovaním Váhostavu-SK. “Audit KPMG ukázal, že spoločnosť je naštartovaná dobrým smerom, a banky majú dôveru v to, čo sme vložili do reštrukturalizačného plánu,” doplnil Moravčík.
Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) zase ubezpečil, že odkúpenie pohľadávok malých veriteľov štátom nebude mať negatívny vplyv na verejné financie. Vysvetlil, že vláda rozhodne, koľko zdrojov zo štátnych finančných aktív, ktoré nazhromaždili banky platením osobitného odvodu, sa použije na uspokojenie nezabezpečených veriteľov. “Stále si stojím za tým, že daná operácia nebude mať negatívny vplyv na čisté bohatstvo štátu, pretože jeho súčasťou sú aj živnostníci. Nebude to mať dopad na verejný dlh, lebo je to konštruované z hľadiska štátnych finančných aktív, do ktorých prispievajú banky, a pravdou je, že na konci túto operáciu bude hodnotiť Eurostat,” doplnil Kažimír.
Podľa opozičného poslanca Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS) na tomto riešení zarobí vláda na úkor živnostníkov a malých veriteľov. “Vláda za 50 percent získa celú pohľadávku veriteľa plus jeho akcie Váhostavu-SK. Neskôr si štát vymôže od Váhostavu-SK 100 percent záväzkov a ostanú mu aj akcie. Je totiž takmer isté, že skoro všetci malí veritelia využijú ponuku vlády a uprednostnia odkúpenie pohľadávok za 50 percent ich nominálnej hodnoty. Takto nebudú čakať roky na ďalšie peniaze,” myslí si Kaník, podľa ktorého by bolo spravodlivejšie, tak ako to navrhuje jeho strana, aby štát odkúpil pohľadávky veriteľov za ich nominálnu hodnotu, nie za polovicu.
Podľa opozičnej SaS je absurdné, že poslanci majú rokovať a hlasovať v časovej tiesni o niečom, čo do poslednej chvíle vláda tají. “Je to vrchol drzosti. My stále nevieme, o čom ideme rokovať a hlasovať, pritom ide o zásadnú novelu. Navyše, kompetentní sa k danej veci odmietajú vyjadrovať,” uviedli poslanci za SaS. Zároveň upozorňujú, že premiér Robert Fico zaviedol nový systém pripomienkového konania, v ktorom bola iba ním vybraná skupinka ľudí a verejnosť vylúčil.
“Ani Robert Fico, ani minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) nemajú pravdu, ak tvrdia, že takýto spôsob reštrukturalizácie Širokého Váhostavu-SK nebude mať negatívny dopad na tzv. bohatstvo štátu. Platilo by to iba vtedy, keby rozpočtová rada zarátala do čistého bohatstva aj bohatstvo na Bahamských ostrovoch alebo bohatstvo, ktoré prehajdákali firmy zlým manažmentom,” konštatujú liberáli. Riešenie kauzy pritom považujú za vážny precedens do budúcna. “Váhostav-SK nie je a ani nebude jediná firma v reštrukturalizácii,” upozorňujú.
Za dôležité tiež SaS považuje vyvodenie politickej zodpovednosti voči ministrovi dopravy Jánovi Počiatkovi (Smer-SD). “Ak je totiž Ján Figeľ vinný, že zazmluvnil diaľnice lacno, Ján Počiatek musí niesť následky za to, že za tri roky nepohol ani prstom. “Minister dopravy je zrelý na vyvodenie politickej zodpovednosti,” uzatvárajú liberáli.
mž