Fico svojim rozhodnutím dosiahol niečo dôležité: Obnažil všetkých prezidentkiných “rytierov”

Smer-SSD dnes prekvapil vyhlásením, že po voľbách plánuje podať žalobu na Zuzanu Čaputovú za úmyselné porušenie ústavy. Hoci si nemyslím, že smeráci nájdu potrebnú ústavnú väčšinu v parlamente na podanie takejto žaloby a aj keby teoreticky uspeli, i laickému znalcovi našej legislatívy musí byť jasné, že ústavný súd ju zmetie zo stola ako neodôvodnenú, Robert Fico týmto šikovným politickým ťahom už svoje dosiahol. Obnažil totiž všetkých prezidentkiných rytierov (dodajme: donkichotských a nedômyselných) od Šimečku cez Hegera až po Mikulca, ktorí Ficov návrh s tragikomicky uponáhľanou horlivosťou dychtivo, dôrazne a ostro odmietli, čím z nich urobil užitočných idiotov a ľahké politické terče lídra Smeru-SSD.

Zuzana Čaputová sa totiž v kauze snahy o ovplyvňovanie živých trestných káuz nedá obhajovať. Jednoznačne pochybila. Kto to nechce vidieť, bráni svoj klan, nie právny štát. Generálny prokurátor totiž nie je podriadený prezidentke republiky. Je šiestym najvyšším ústavným činiteľom a predstaviteľom inej zložky moci, ktoré sú v demokratickom štáte prísne oddelené, takže hlava štátu mu nemá čo udeľovať príkazy a už vôbec nie vyhrážať sa mu. Ak to nevie právnický nedouk Šeliga, mávnime nad tým rukou, lebo už o týždeň z neho bude politická mŕtvola. No ak takéto základné veci neovláda prezidentka republiky, nemá vo svojom úrade čo robiť.

Ak Kancelária prezidentky SR spolu s Progresívnym Slovenskom, Demokratmi, OĽaNO a dezorientovaným politológom Štefančíkom svorne kvičia, že zo strany Fica ide len o predvolebný ťah, pripúšťam, že to tak je. Kde však boli vtedy, keď Zuzana Čaputová podala na Roberta Fica žalobu dva týždne pred voľbami, ktorú odkladala takmer osem mesiacov? Čo iné to bolo, ak nie dosť neštandardný predvolebný ťah, navyše absolútne nevhodný a nedôstojný zo strany hlavy štátu, ktorej povinnosťou je zostať počas volebnej kampane nestranná?

Keď vidím premotivované vyhlásenia lídra PS Michala Šimečku, vždy potláčam úsmev. Pripomínajú mi totiž skôr predstieranie politickej činnosti, ako keď sa malé deti hrajú na vojačikov. Tvári sa strašne seriózne, ale každý vie, že je to hra, ktorú nemusíte brať vážne. Ako keď dnes venoval zbytočný priestor rozhorčeniu nad fiktívnym obrázkom z dielne Igora Matoviča, ktorý ho zobrazil, ako sa objíma s Petrom Pellegrinim, čo Michal Šimečka so zväzáckou horlivosťou odsúdil ako hoax. Nuž, viem, že tento pán nemá zmysel pre humor, a tak nepredpokladám, že pochopí, že len hlupák analyzuje pravdivosť vtipov…