Fico: Summit EÚ bol zameraný na štandardné témy vrátane migrácie

Brusel/Bratislava 20. októbra AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR/AP/Olivier Matthys)

Podľa premiéra si všetci uvedomujú, že povinné kvóty nefungujú

Summit EÚ obsahoval rokovania o štandardných témach, ktorými sa Európska rada zaoberá pravidelne. Jednou z hlavných tém bola migrácia a ochrana vonkajších hraníc schengenského priestoru, povedal v piatok slovenský premiér Robert Fico. Slovensko podľa jeho slov naďalej absolútne odmieta akékoľvek povinné migračné kvóty. V rámci tejto témy chce skôr prispievať pomocou krajinám, odkiaľ migranti pochádzajú a vydávajú sa na cesty, predovšetkým Líbyi.

Všetci si evidentne uvedomujú, že povinné kvóty nefungujú, povedal Fico. Slovensko podľa neho nie je nadšené zo zavádzania kontrol na vnútorných hraniciach Schengenu, lebo tie veľmi spomaľujú cestovanie v rámci tohto, inak úspešného, projektu. Naopak, ako dôležité vníma posilnenie vonkajších hraníc.

Ďalšou z diskutovaných tém bola obrana, v ktorej Fico skonštatoval, že za posledných 12 mesiacov sme v reakcii na krízové situácie spravili toľko, čo za ostatných 12 rokov.

Lídri hovorili o spustení posilnenej obrannej spolupráce (PESCO), ku ktorej sa podľa Fica hlási aj Slovensko, pričom oficiálne by to malo oznámiť do konca novembra. Ďalšou z tém bola aj digitálna Európa, kde zaznela ako mimoriadne dôležitá ochrana osobných údajov.

Hovorilo sa tiež o vystúpení Británie z EÚ. Fico zdôraznil, že lídri podľa očakávaní skonštatovali, že v rokovaniach o tzv. brexite zatiaľ nie je možné prejsť do druhej fázy. V tejto súvislosti spomenul aj presídlenie Európskej agentúry pre lieky (EMA), o ktorú sa Slovensko uchádza a podalo v tejto súvislosti ponuku, o ktorej sa definitívne rozhodne v novembri.

Ďalšou z tém bolo Turecko, od ktorého podľa Fica potrebujeme pomoc s migráciou, no máme odlišné názory v politickej oblasti. Hovorilo sa aj o dohode s Iránom, pričom lídri EÚ vyjadrili konsenzus v otázke zachovania jadrovej dohody a mali teda odlišný názor ako Spojené štáty.

Fico  uviedol, že Slovensko sa v priebehu novembra prihlási do PESCO

Slovensko sa chce angažovať v mechanizme posilnenej obrannej spolupráce (PESCO), uviedol Fico pri hodnotení summitu. Lídri 28 členských štátov Únie sa budú témou PESCO plnohodnotne zaoberať na decembrovom summite EÚ, dovtedy sa jednotlivé krajiny musia do tohto systému prihlásiť.

Premiér skonštatoval, že v tejto oblasti Európania za posledných 12 mesiacov urobili viac ako za 12 predošlých rokov, pričom podnetom bolo viacero faktorov. Prispel k tomu aj americký prezident Donald Trump so svojím sloganom “Amerika na prvom mieste” a jeho postoj voči NATO, ako aj geopolitická situácia vo svete, kde pri vážnych krízach Európa nezohráva významnú úlohu. Podľa Fica to platí aj pre krízu na Ukrajine či v prípade Sýrie.

“Vytváranie obranných prvkov a spoločných síl má obrovský potenciál do budúcnosti,” skonštatoval Fico. Pripomenul, že snahou EÚ je spustiť PESCO do konca roka 2017. Slovenská vláda je podľa jeho slov pripravená prijať potrebné rozhodnutie v priebehu novembra, keďže členské krajiny, ktoré majú záujem zúčastniť sa na tejto iniciatíve, musia podať prihlášku do Bruselu do 13. novembra.

Predseda vlády SR aj v tejto súvislosti zdôraznil, že sú krajiny EÚ, ktoré sa chcú hlbšie integrovať, a ak to Slovensko myslí vážne so svojou účasťou v jadre Európy, musíme byť pri takýchto procesoch. “Naštartovanie procesu posilnenej obrannej spolupráce je pre nás životne dôležité,” opísal postoj SR.

Fico: Nemôžeme riešiť s Britániou obchod, kým nevyriešime podmienky odchodu

Brexit nesmie byť víťazstvom Británie a príslušná dohoda medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom nesmie nikomu ublížiť, upozornil  premiér Robert Fico na záver dvojdňového summitu.

Fico pripomenul, že britská premiérka Theresa Mayová aj napriek niektorým opačným politickým názorom v Británii ubezpečila svojich európskych partnerov, že má jasný záujem dosiahnuť dohodu o brexite vo všetkých jej aspektoch – od tzv. účtu za odchod cez ľudské práva až po určenie podoby budúcich obchodných vzťahov.

“Potešilo ma, že ponúkla ešte väčšie garancie občanom EÚ, ktorí tam žijú a pracujú,” uviedol premiér. Dodal, že sa to týka asi troch miliónov občanov EÚ v Británii, pričom britská strana očakáva rovnaký prístup k asi miliónu jej občanov žijúcich v ostatných krajinách Únie.

Fico vyjadril presvedčenie, že Briti, ktorí vlani hlasovali za brexit, si zrejme neuvedomili komplexnosť tohto procesu, lebo ide o hlbokú inštitucionálnu, finančnú a legislatívnu prepletenosť medzi EÚ a Britániou.

“My nie sme dohodnutí ani na účte za odchod. Máme rozdielne názory, a hoci je dohoda nehovoriť o číslach, sú to veľmi odlišné návrhy,” opísal situáciu predseda vlády SR. Zdroje EÚ hovoria o sume 60-100 miliárd eur, kým Londýn neoficiálne naznačil sumu 20 miliárd eur.

Podľa Fica platí, že kým nie sme dohodnutí na pravidlách ukončenia členstva Británie, nemôžeme diskutovať o pravidlách pre budúcnosť. “Možno si Briti mysleli, že to spojíme alebo preskočíme niektoré citlivé body a prednosť dostane trh a voľný obchod,” uviedol.

To sa však nestalo. Už pred summitom bolo jasné, že “sa neposunieme do druhej fázy”, na čom sa zhodli všetci lídri EÚ, lebo “ani zďaleka nebol dosiahnutý taký pokrok v rokovaniach, aby sme to mohli urobiť”, dodal premiér.

Upozornil, že podstatný je záväzok Mayovej, že pokiaľ ide o obdobie, kým Británia bude súčasťou Únie, tak žiadna krajina nedostane menej a nebude musieť ani viac odvádzať do rozpočtu EÚ. Zároveň zdôraznil, že brexit nesmie byť víťazstvom Británie, lebo by to mohlo slúžiť ako príklad pre iné štáty.

“Ja si želám také vyrokovanie podmienok na jednej aj na druhej strane, že to neohrozí vzájomný obchod, neohrozí ľudí a finančný život EÚ, lebo odchádza silná ekonomika, ktorá významne prispievala do rozpočtu EÚ,” opísal situáciu Fico.

Lídri EÚ venovali podľa neho v rozhovoroch osobitnú pozornosť najmä migračnej trase cez Stredozemné more. Skonštatovali pritom, že za uplynulé obdobie došlo k poklesu počtu migrantov na tejto ceste, avšak aj v tomto roku ich počet už dosiahol 100.000, a preto netreba podliehať “prehnanému optimizmu”.

“To sú obrovské čísla. Preto zostáva absolútnou prioritou Európskej únie ochrana vonkajších hraníc a spolupráca s tretími krajinami pri realizácii návratov a riešení príčin migrácie,” povedal Fico. Slovensko migračné kvóty rezolútne odmieta, v pomoci krajinám, odkiaľ migranti pochádzajú, je však podľa Fica solidárne. Do zvereneckého fondu pre Afriku už prispelo sumou 600.000 eur a vláda zvažuje, že poskytne ďalší mimoriadny príspevok vo výške milión eur. Potrebuje totiž podľa predsedu vlády financovať ďalšie projekty v Líbyi, keďže tá je pre migrantov určitým “nástupišťom”, odkiaľ sa vydávajú na ďalšie cesty.

“Naďalej platí aj to, že máme záujem v rámci V4 ponúkať krajinám, ktoré majú najväčšie problémy, v tomto prípade je to najmä Taliansko, svoju pomoc,” povedal premiér a dodal, že pokiaľ v krátkom čase dôjde v tomto smere k zmysluplnej dohode, mohla by byť Vyšehradská štvorka v koordinácii s EÚ “zodpovedná za konkrétny projekt v niektorej z krajín, odkiaľ migranti vychádzajú”.

Fico ocenil, že na summite sa nehovorilo o povinnom zavádzaní kvót, ale naopak lídri sa dohodli na tom, že reforma azylovej politiky EÚ by mala byť v základných politických črtách “dohodnutá konsenzuálne”, a to v prvej polovici roka 2018.

Zdôraznil však, že postoj SR v tejto otázke je principiálne stále taký, že “žiadne povinné kvóty neprichádzajú do úvahy”. Slovensko podľa neho týmto urobilo “mimoriadne správne rozhodnutie”, vďaka čomu je stále “bezpečnou krajinou”, v ktorej sa nemusíte báť večer vyjsť von.

Podľa Fica sa zároveň v západnej Európe momentálne “objavuje veľa ľudí, ktorí hovoria, že uvažujú o prechode do krajín V4”. Deje sa tak podľa neho preto, že títo ľudia vnímajú, že sa im znižuje kvalita života “po tom, ako boli otvorené hranice pre státisíce migrantov, ktorí dnes doslova obťažujú život v týchto krajinách”.

“Zdá sa, že si všetci uvedomujú, že povinné kvóty nefungujú, nefungovali a vôbec nie sú riešením. Riešením je inštitút takzvaných kompaktov s tretími krajinami, dôsledná ochrana vonkajších hraníc Schengenu. To, čo sme na samom začiatku tvrdili, a som veľmi rád, že prichádza na naše slová,” skonštatoval premiér.

Zdôraznil, že svoj špecifický postoj v migračnej a azylovej politike prezentovali predstavitelia V4 predsedovi Európskej komisie Jeanovi-Claudovi Junckerovi na stredajšom spoločnom pracovnom stretnutí.

V4 podľa Fica nie je nadšená ani z návrhov na zavádzanie kontrol na vnútorných hraniciach Schengenu, ktorý považuje za “jeden z najúspešnejších projektov v EÚ” pre bežných ľudí aj podnikateľov. Zavádzanie kontrol na vnútorných hraniciach však podľa jeho slov spôsobuje, že ľuďom následne pripadá otázny celý zmysel tohto projektu.

“My chceme zdôrazniť líniu, ktorá bola dohodnutá už na historickom bratislavskom summite, že program ‘Back to Schengen’, teda návrat k plnému Schengenu, by mal byť naplnený do konca tohto roka. Obávam sa však, že ten tlak na vnútorné kontroly je pomerne veľký a budeme s tým musieť ešte nejaký čas aj žiť,” uzavrel.