Mesežnikov analyzuje voľby, prekvapivé zaváhanie pri Kiskovi a predpoveď Ficovi

Bratislava 2. marca 2020 (SITA/HSP/Foto: screenshot Youtube)

Robert Fico bude lídrom Smeru – sociálnej demokracie (Smer-SD), kým strana nezačne chradnúť ako HZDS (Hnutie za demokratické Slovensko, ktorého lídrom bol bývalý premiér Vladimír Mečiar, pozn. SITA). Pre agentúru SITA to uviedol politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov

Strana Smer-SD skončila v sobotňajších voľbách do Národnej rady SR na druhom mieste so ziskom 18,29 percenta a pravdepodobne nebude súčasťou vládnej koalície. Predseda strany Robert Fico získal vo voľbách 243 463 preferenčných hlasov, kým volebnému lídrovi Smeru-SD Petrovi Pellegrinimu odovzdalo svoj hlas 413 555 voličov.

„Neviem, kto tu čaká, že Fico sa vzdá funkcie predsedu strany. On bude v jej čele, kým mu strana zaručuje isté záruky a kým nezačne chradnúť ako HZDS. Aj po takomto výsledku, aký strana dosiahla, by však z jej vedenia mohol odísť,“ myslí si Mesežnikov.

Viacerí lídri politických strán, ktoré sa po voľbách nedostali do parlamentu, už avizovali, že sa vzdajú svojich funkcií v stranách. Urobili tak napríklad Béla Bugár (Most-Híd), Alojz Hlina (Kresťanskodemokratické hnutie), Michal Truban (Progresívne Slovensko) či Miroslav Beblavý (Spolu). Politológ to hodnotí ako správne rozhodnutie.

„Vyvodili patričnú politickú zodpovednosť. Spomínaní politici navyše predstavujú rôzne váhové kategórie. Bugár je v politike od roku 1990. Jeho odchod však bol predvídateľný, keďže už dlho pôsobí na politickej scéne a viackrát avizoval, že odíde. Aj odchody ostatných politikov majú svoju logiku,“ zdôvodnil Mesežnikov.

Na otázku agentúry SITA, či by mali rovnakú zodpovednosť vyvodiť aj lídri Richard Sulík (Sloboda a Solidarita) a Andrej Kiska (Za ľudí), ktorých strany sa tesne dostali do parlamentu, politológ odpovedal, že je to na úvahu. Sloboda a Solidarita získala vo voľbách 6,22 percenta a stranu Za ľudí volilo 5,77 percenta voličov.

„Ich ambície boli určite vyššie, najmä čo sa týka strany Za ľudí, ktorá dosiahla slabý výsledok. Od subjektu Andreja Kisku sa totiž očakávalo, že bude integrátorom demokratickej pravice,“ vysvetlil Mesežnikov. Otázkou podľa neho je, čo všetko môže Kiska priniesť pre vládnu koalíciu, keďže už má skúsenosti s výkonom ústavnej funkcie.

„V prípade Sulíka mám pocit, že uvažuje nad podniknutím nejakého kroku. Z hľadiska vytvorenia koalície sú však aj Sulík aj Kiska dôležití, lebo majú aj napriek slabšiemu zisku ich strán vo voľbách, silnú politickú autoritu,“ domnieva sa politológ. Neočakáva však, že by obaja lídri vyvodzovali nejakú politickú zodpovednosť v najbližších dňoch, keďže podľa jeho slov pociťujú zodpovednosť za osud krajiny.

Podľa oficiálnych údajov vyhralo sobotňajšie parlamentné voľby hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti s 25,02 percenta. Celkovo sa po započítaní všetkých zápisníc do parlamentu dostalo šesť strán. Na druhom mieste skončila strana Smer-SD s podporou 18,29 percenta a tretiu priečku obsadilo hnutie Sme rodina s 8,24 percenta. Ako ďalej vyplýva z údajov zverejnených Štatistickým úradom SR, štvrtá pozícia patrí strane Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko, ktorú volilo 7,97 percenta voličov. Do parlamentu sa ešte dostali dve strany demokratického bloku, a to Sloboda a Solidarita s 6,22 percenta hlasov a Za ľudí s 5,77 percenta voličov. Naopak, brány parlamentu neprekročila koalícia strán Progresívne Slovensko/Spolu – občianska demokracia, KDH či Most-Híd.

Volebná účasť dosiahla 65,83 percenta, čo predstavuje viac ako 2,9 milióna voličov.