Môj profil 
Predplatné
Väčšina analytikov očakáva, že sa rozhodne o zvýšení úrokových sadzieb. Tie FED udržiava blízko nuly už od roku 2008. Zvýšenie avizuje šéfka Fedu Janet Yellenová už dlhší čas, avšak neustále sa toto zvýšenie odďaľuje. Ak by došlo k zvýšeniu, išlo by o prvé zvýšenie sadzieb po 7 rokoch.
FED od konca roku 2008 v záujme podpory ekonomiky drží základnú sadzbu, od ktorej sa odvíjajú krátkodobé medzibankové pôžičky, na rekordne nízkej úrovni 0 – 0,25 percenta. Do toho času bolo nemysliteľné držať takto nízke sadzby po tak dlhý čas.
USA bez ďalšieho kvantitatívneho uvoľňovania dolárov nie sú schopné spravovať svoje dlhy.
Pri kvantitatívnom uvoľňovaní centrálna banka odkupuje od komerčných bánk a iných finančných inštitúcií cenné papiere. Tak vytvára nové peniaze a tlačí ceny odkupovaných aktív nahor. Doteraz boli najväčšími nákupcami amerického dlhu Čína a ropné štáty. Teraz sa ich však postupne zbavujú a to pomerne masívnym tempom. Ak masívne predaje budú pokračovať, FEDu nezostane nič iné, než spustiť tlačiarne, v opačnom prípade dlhopisový trh „vybuchne“.
Dlh Spojených štátov bol pred poslednou recesiou vo výške 9 biliónov dolárov. K dnešnému dňu narástol na viac ako 18 biliónov dolárov. Preto je veľmi otázne, či FED úrokové sadzby zvýši, aj keď sa Yellenová dňa 2.12.2015 na zasadnutí Ekonomického fóra vo Washingtone vyjadrila, že na zvýšenie sadzieb sa teší. FED momentálne skupuje na trhu vlastný dlh. Ak však zvýši sadzby, je otázne, kto ďalší tieto dlhy bude skupovať, ak úrokové miery porastú.
S rastom mier bude totiž hodnota dlhu klesať a pravdepodobne sa nikto neodváži investovať, pokiaľ sa hodnota investície má znižovať. Zvýšenie sadzieb by vystrelilo dolár do výšin. Problém je, že dolár je v postavení svetovej rezervnej meny. V obehu mimo USA je viac dolárov ako v samotných Spojených štátoch. FED preto zvýšením úrokových mier znižuje potenciálny ekonomický rast pre zvyšok sveta. Svet je závislý na amerických dolároch v miere, akú sme nikdy nevideli. Globálne je 70 percent všetkých devízových rezerv držaných v dolároch. Rovnako i väčšina komodít sa obchoduje v dolároch. Silný dolár by znížil rast, ceny komodít a zvýšil by náklady na splácanie 57 biliónov dolárov, ktoré sú napožičiavané po celom svete od doby začiatku finančnej krízy.
Reakcia sveta na výrazné ekonomické spomalenie po roku 2008 a oslabenie dôvery spotrebiteľov bolo zníženie úrokových mier s cieľom vytvoriť „lacné peniaze“. Avšak problémom je, že lacné peniaze spôsobujú nesprávne rozdelenie zdrojov, a nezdravú štruktúru stimulov nezohľadňujúcu investície a produktivitu a v konečnom dôsledku ani po dlhých rokoch neboli schopné naštartovať svetovú ekonomiku.
Ak by FED aj keď len symbolicky zvýšil úrokovú mieru o 0,25%, viedlo by to k masívnej deštrukcii bankového sektoru, rizikových dlhopisov a dlhopisov rozvíjajúcich sa krajín. Na druhej strane, predlžovanie obdobia nulových úrokových sadzieb je nielen čudné, ale nesie so sebou viacero rizík. Centrálne banky tým signalizujú svoju nedôveru v udržateľný ekonomický rast a zneisťujú ekonomické subjekty. Zároveň signalizujú nízku očakávanú mieru inflácie. Z dlhodobého hľadiska vedú k poklesu spotrebiteľských cien a tak vlastne idú centrálne banky proti sebe.
Nadchádzajúce rozhodnutie bude ťažké a ani jedno z rozhodnutí situáciu nezachráni. FED si myslí, že situáciu vyrieši tak ako už mnohokrát predtým – masívnym nalievaním peňazí do ekonomiky. Avšak kvôli obrovskému objemu úverových peňazí v ekonomike(úvery a ich deriváty majú niekoľkonásobne väčší objem ako celosvetové HDP), musí ekonomiku zaplaviť bezprecedentnou masou úverových peňazí. Problém sa však takto len odsúva, pretože úvery sa riešia opätovným zvýšením úveru.
FED a aj ostatné centrálne banky problém neriešia, iba odkladajú. Za posledných 25 rokov sa im ho podarilo odsunúť viackrát, avšak „prepákovanie“ úverov nabralo tak hrozivý rozmer, že oddialiť súčasnú krízu sa im nemusí podariť. Kríza zďaleka nedosiahla svoje dno.
Eva Filipová
.jpg)
