Čo to znamená v praxi? „Ak vláda predkladá nejaký legislatívny akt (a niektoré nelegislatívne akty), musí povinne analyzovať, či daný právny predpis má alebo nemá negatívny dopad na vybrané oblasti. V súčasnosti je medzi týmito oblasťami zaradené posudzovanie vplyvu na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti,“ vysvetlila Veronika Remišová z Fóra kresťanských inštitúcií.
Forúm kresťanských inštitúcií na základe hromadnej pripomienky k dokumentu žiada, aby sa pri vybraných legislatívnych a nelegislatívnych aktoch posudzoval aj vplyv na rodinu a rodinné prostredie.
„Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala, že rodinná politika bude centrom záujmu sociálnej politiky štátu. Zároveň konštatuje, že rodina čelí mnohým výzvam, ako je napríklad klesajúci počet sobášov, rastúca rozvodovosť, prepad pôrodnosti a plodnosti, čím sa narúša súdržnosť spoločnosti a jej dôležitého determinantu, akým je rodina,“ uvádza sa v hromadnej pripomienke.
Integráciu rodinného hľadiska podľa Fóra kresťanských inštitúcií odporúča aj OSN, ktoré podporuje holistický prístup k rodinnej politike a identifikáciu vplyvov na rodiny pre akúkoľvek plánovanú akciu vrátane legislatívy, politík a programov na národnej úrovni.
„Sme presvedčení, že ak sa má rodina stať skutočne centrom záujmu sociálnej politiky štátu, musí byť prierezovo viditeľná a zohľadňovaná aj pri tvorbe všetkých politík. Najefektívnejší spôsob, ako integrovať rodinné hľadisko do tvorby politík je doplniť povinnosť vypracovať analýzu vplyvov na rodinu a rodinné prostredie pri všetkých predkladaných návrhoch, na ktoré sa vzťahuje Jednotná metodika na posudzovanie vybraných vplyvov,“ uvádza sa v závere hromadnej pripomienky.
Hromadnú pripomienku k Návrhu Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov a viac informácií nájdete na www.peticie.com/familymainstreaming.
ru